Neviem si predstaviť, čo prežívalo Ježišovo srdce počas večere s učeníkmi. Keď o tom čítam, zdá sa mi, že tam cítim záblesky smútku z lúčenia prestriedané s rozhodnosťou odovzdať naposledy ešte čo najviac, skľúčensť z cesty, ktorá Ho už - už čaká, no rovnako istotu z Víťazstva, ktoré príde. 

 

Židovská večera Paschy je plná výborných jedál a nechýba ani víno. Čítanie chválospevov, ktoré pripomínajú vernosť Boha, vlievajú nádej na konečné a úplné vyslobodenie. No predsa - chutili pokrmy apoštolom aj po horkom oznámení, že jeden z nich Ježiša zradí? Aké to musí byť... stráviť poslednú večeru so zradcom? A akú príchuť má sladký charoset pre Judáša- tá časť pokrmu, ktorý sa podával najmilovanejšiemu členovi rodiny, väčšinou manžel manželke, keď ho dostal v kúsku nekvaseného chleba od Ježiša? 

 

Predsa to náš Boh chcel takto... A predsa nás nazýva priateľmi! 

"Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov!" 

Drahý Ježiš, ďakujem za Tvoju poslednú večeru a zanechanú Eucharistiu, ktorá vždy a nanovo "chutí ako nebo".

 

PS: Ak to bude možné a budeme môcť dnes vyhradiť si 1 hodinu pre bdenie s Pánom Ježišom, mnohí svätí potvrdzujú, že je to stále spôsob, ako potešiť Ježišovo srdce. Požehnaný Zelený štvrtok!

 

Zdroj obrázka: https://www.learnreligions.com/