Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.

Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „Choďte k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

Máme radi byť nad vecou, zovšeobecňovať a riešiť celosvetové pálčivé problémy. Niekedy je nám ťažšie správať sa osobne- všimnúť si a stretnúť konkrétneho človeka, požiadať konkrétneho priateľa, byť osobným učeníkom a formovať osobných učeníkov. A presne to Ježiš robil a neprestal robiť doteraz: nepreskočil osobnú úroveň a nestal sa kráľom masy ľudu. Doteraz je v prvom rade bratom a osobným priateľom. Ak zavrhneme Jeho prístup, staneme sa podobnými politickým vodcom. Ježišovi sa však podarilo zmeniť viac ako im všetkým dokopy. A my sa musíme opýtať: za kým idem, koho napodobňujem a aký výsledok chcem dosiahnuť?