Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza, po horách skáče, po vŕškoch hupká. Milý môj je sťa srna, ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom; oblôčkom hľadí, cez mriežku sa díva. Môj milý mi hovorí: „Hor‘ sa, priateľka moja, holubica moja, krásava moja, a poď! Veď už je po zime, dážď prestal, pominul. Na zemi sa zjavili kvety, prišiel čas veselého spevu, hrkútanie hrdličky počuť v našom kraji, fígovník vydáva svoje plody, vinič roznáša vôňu v rozkvete. Nuž, hor‘ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách! Daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas; veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.“ Pies 2, 8-14
Žena je naozaj stvorená tak, že má mnoho podobného s holubicou. Stačí jej jednoduchosť, jej prítomnosť, čistota, ktorá vyvoláva údiv a nadchýna krásou. Tá jemnosť, ktorej sa netreba báť a o ktorú nás svet chce tak obrať. Snaží sa nám nahovoriť, že práve ženy agresívne ženúce sa dopredu, tie s oceľovou maskou, sú "In" a ostatné sú menejcenné, trochu hlúpe a najmä neschopné. Nie je to však pravda- žena podobná holubici nepotrebuje presviedčať o svojej ženskosti, ani o tom kým a pre koho je. Ona je tá, ktorá prináša dobrú správu- ako holubica Noemu, že už opadli vody potopy. Ona je tá plachá a nedotieravá, po prítomnosti ktorej túžia iní. Tak nás vidí Ježiš.
Krása v praxi: Vidíš sa ako krásna holubica, ktorá si nemusí vydobýjať obdiv či pozornosť ? Prijmi túto pravdu o sebe