Jakub zavolal svojich synov a povedal im: „Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás čaká v ďalekej budúcnosti: Zhromaždite sa a počúvajte, Jakubovi synovia, počujte Izraela, svojho otca! Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov, tebe sa budú klaňať synovia tvojho otca. Mladým levom si Júda, od koristi vstávaš, syn môj; líha si a odpočíva ako lev a ako levica: kto sa ho odváži vyrušiť? Nebude odňaté žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.“ (Gn 49, 1-2. 8-10)

Synovia a otcovia. Tak kľúčová a zároveň ľahko zraniteľná oblasť mužského srdca. Táto téma sa hlboko dotýka každého z nás. Niektorí ju bezpečne uzamkli, ukryli kdesi v podzemí, ale keď sú k sebe k úprimní, z ich sŕdc sa vyplavujú emócie prištiac takmer nekotrolovateľným prúdom.

Otcova priazeň je to, po čom túži každý muž. Identia muža, jeho zdravé sebavedomie, poznanie samého seba úplne závisia na výchove a vzore otca. Otec je ten, ktorý dáva, prináša a podnecuje život. Hýbe vecami a podnet vychádza od neho samotného. Ako čítame aj v dnešnom liturgickom čítaní, otec je ten, ktorý vyslovuje slová požehnania. Božie slovo hovorí, že požehnanie otcovo je oporou pre domy synov. (Sir 3, 11) Štastní sú synovia, ktorých otec je muž poznajúci Boží charakter a jeho princípy uplatňuje vo svojom živote. Otcova láska je pre synov azda tou najdôležitejšou esenciou v ich výchove.

Nie všetci mali alebo majú možnosť mať správneho otca, ktorý by v nich potvrdzoval ich mužnosť. Namiesto toho chlapci, či mladí muži, zakúšajú od svojho otca rany pod pás:

• nevšímavosť, ktorá hovorí: Nestojíš mi za to, aby som sa ti ani pár minút venoval
• ponižovanie a kritika: Z teba nikdy nič dobré nebude (je to akoby kliatba, ktoríá visí nad mužom pocelý život a ktorá sa často napĺňa)
• neprítomnosť otca: chlapci nepoznajú mužnú silu, s ktorou by sa mohli identifikovať

Stretávam sa s množstvom mladých mužov, ktorí si nie su istí otcovej lásky či priazne. Verím, že ich otcovia ich milujú, len to nevedia prejaviť. Nevedia dať to, čo im samotným nebolo dané.

Nepriateľ útočí práve na vzať otec-syn, aby ochromil potenciál Božích mužov, aby synovia nezažili boží charakter u svojich otcov, aby sa rúcali pojmy autority a poslušnosti a aby muži nepoznali lásku Boha Otca. Aké prefíkané! Mám pocit, že dnešná spoločnosť trpí práve absenciou tohto unikátneho vzťahu.

Našťastie, je tu nádej pre všetkých, ktorí nezažili otcovskú lásku. Nebeský Otec je ten, ktorý môže a chce doplniť všetok nedostatok lásky, ktorý chýbal pri výchove. Stačí dovoliť nebeskému Otcovi, aby konal v našich srdciach. Čím viac mu dovolíme, tým viac budú naše srdcia uzdravené a naša identita muža upevnená. Viac o Božej láske pre mužov je v zamyslení Neha a statočnosť.

Úloha na dnes
Ak citíš, že ti tvoj otec neprejavil dostatok lásky, uznania alebo jednoducho nebol prítomný v tvojom živote,  vyslov (verbálne tak, aby to počuli tvoje uši) slová odpustenia napríklad takto: Drahý Bože, ďakujem ti za môjho otca, že ho miluješ a že mi dal život. Odpúšťam mu v mene Ježiš Kristus, že mi neprejavil dostatok lásky, že mi nedal zažiť mužské potvrdenie, že mám kvôli tomu pocity stáleho zlyhania (…doplň tmavé stránky a vyslov to pred Pánom) Prosím nebeský Otec, naplň ma svojou láskou a uzdrav môj vzťah k Otcovi.

Ak máš odvahu, do čoho ťa pozývam, obíjmi svojho otca a povedz mu, že ho máš rád. Je to veľmi uzdravujúce. (Mám z toho nezabudnuteľnú osobnú skúsenosť)