Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: ‚Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?‘“ Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ (Lk 7, 19-23)

Pochybnosti budú prichádzať zrejme stále. Za každým rozhodnutím, na každej ceste. Je to hlavne nepriateľ, ktorý nás chce zmiasť, znechutiť a zastaviť na našej mužskej ceste ku Kristovi. Nie je jednoduché ísť proti prúdu a predsa toto je náš štýl. Nechceme ísť s davom, lebo Boh nás spravil unikátnych a vpísal túto vlastnosť do každého z nás. Nepriateľ chce uniformitu, preto je na naše pokusy byť sám sebou tvdro alergický. A tak začína taktiku pochybností a obviňovania ostatnými. Snaží sa získavať čo najväčšie pole našej mysle, aby nás mohol kontrolovať svojimi klamstvami. Spomeňme si, ako to bolo v raji, zlý začal práve pochybnosťami...

V dnešnom liturgickom čítani sa dozvedáme, že pochybnostiam čelil aj Ján Krstiteľ, ktorému to nedalo a poslal svojich dvoch učeníkov k Ježišovi, aby sa ho to opýtali priamo. Ján Krstiteľ mi je sympatický svojou priamosťou. Vedel, že všetko zasvätil ohlasovaniu príchodu mesiáša a cítili, že jeho život visí na vlásku, preto sa chcel uistiť. Mal pochybnosti, či to celé stálo za to. Je fajn, že ide priamo za Ježišom, ktorý sa mu nevysmieva ani nekritizuje. Ježiš mu ukazuje ovocie mesiášskej služby, ktoré ešte nebolo nikdy v takej miere v Izraeli a dáva odpoveď istejšiu, uspokovejšiu, ako čakal. Je dobré, že sa Ján neutápa vo svojich pochybnostiach, ale smeruje na Krista, ktorý potvrdzuje význam jeho misie.

Podobne, ako Ján Krstiteľ, aj my mávame trochu iné predstavy o Božom konaní a nemali by sme byť “pohoršení”. Možno máme aj vlastné predstavy o mužskej ceste, ktoré, ako sa často zdá, sú trochu odlišné od toho, čo pre nás pripravil nebeský Otec, ale nefrlime na to. Ježiš má svojské spôsoby, nedá sa zaškatuľkovať. Je unikátny a koná unikátne v každom z nás. Preto je dôležité načúvať Jeho hlasu a pýtať sa na Jeho vôľu pre náš život. Ježiš "šije na mieru" cestu mužnosti pre každého z nás. Ak by sme kopírovali niekoho, nebudeme sa cítiť vo "svojej koži”. Ježiš nás pozýva do osobného vzťahu s ním a každý vzťah je unikátny, prebieha v ňov vlastná diskusia a padajú vlastné otázky. …A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší :)

Úloha na dnes
Zamysli sa dnes nad tým, čo je tvojím mužským ideálom a vyslov to v modlitbe nahlas pred Ježišom. Povedz mu o svojich pochybnostiach. Častokrát stačí, že sa pochybnosti vyslovia v modlitbe nahlas a okamžite strácajú svoju silu. Bude to veľmi oslobodzujúce. Potom sa opýtaj Pána na Jeho predstavu o tvojej ceste.