Slovenské kiná nedávno uviedli na svoje plátna neobyčajné zábery. Okrem toho, že sú autentickým stvárnením skutočnej reality, ktorá iných odrádza už pri prvotnom pohľade, prinášajú tiež jedinečný príbeh ľudí zápasiacich s jej prekážkami. Sila filmového dokumentu Všetky moje deti, v hlavnej úlohe s katolíckym kňazom Mariánom Kuffom, istotne nekončí jeho poslednou snímkou.
Farár zo Žakoviec často pripomína: „V živote maturujeme len z jediného predmetu. Z lásky.“ Jeho 25-ročná činnosť v mieste pod Tatrami ponúka nielen potvrdenie dokonalého pochopenia kňazskej služby, ale poskytuje nám tiež mimoriadne nekomplikovaný „recept“ ako túto náročnú skúšku zvládnuť. Vraví tiež, „že na konci sa nebudú zohľadňovať výsledky, ale veľkosť snahy a lásky.“
Poslušnosť, snaha, viera. To by mali byť základné predpoklady pri dosahovaní cieľov a ozajstného úspechu. To isté žiada Marián Kuffa od Rómov pri každodennej práci a spoločnej námahe v osadách pri obciach Huncovce a Veľká Lomnica. Už niekoľký rok navštevuje toto prostredie a s vytrvalou trpezlivosťou a ľudskou jednoduchosťou vytvára na mieste beznádeje nový rozmer. Pre mnohých neriešiteľnú cestu zvláda dúfajúc v Božiu pomoc. „Ak by som neveril, že sa títo ľudia môžu zmeniť, nerobil by som to,“ hovorí Kuffa vo filme. Primárne faktory, ktoré mu zaručili, vôbec nie samozrejmú priazeň u tamojších Rómov, boli schopnosť s nimi komunikovať, brať ich vážne, rozumieť ich problémom a prispôsobiť sa ich mentalite. Aj samotný film často ukazuje vtipné situácie či humorne pôsobiace vyjadrenia týchto jednoduchých, no azda o to priamejších ľudí, ktoré sú však súčasťou reality. Tá je taktiež mnohokrát veľmi krutá a vo filme prináša obraz krehkosti a zdanlivého nedocenenia ľudských životov. Rómovia v týchto osadách vedú deň čo deň existenčný zápas o prežitie. Do tohto neľútostného boja vstupuje Marián Kuffa nie ako suverénny riešiteľ všetkých problémov, ale pokorný pomocník s dôverou v Boha vo všetkom čo robí. Nielen materiálne, ale i duchovne často veľmi chudobných učí zvládať ich starosti a nachádzať zmysel v trápeniach. Sám to prekonáva len s vierou v prítomnosť „niekoho“ vyššieho. „Stavil som to na jednu kartu. Buď je alebo nie je. Ja verím, že je.“ Snáď až primitívne znejúca filozofia je každodenne vystavená zložitým skúškam.
Názov filmu výstižne napovedá o postoji farára k rómskym obyvateľom týchto osád. Každého z nich vníma rovnako a aj napriek podrazeniam, zlyhaniam či nedodržaniu sľubov im vždy dáva príležitosť a svoju dôveru. Žiada ich o slušnosť, modlitbu a rešpekt. Výsledkom jeho občasného hnevu nie sú pokazené vzťahy, ale ospravedlnenia a odpustenia, ktoré vystužujú a posilňujú vzájomné priateľstvá. Tie najväčšie stelesňujú postavy Kuffových pomocníkov, na ktorých sa môže pri množstve povinností a napĺňaní svojho diela spoľahnúť. Títo ľudia môžu zaujať niečím fascinujúcim. Bez nároku na akúkoľvek odmenu pomáhajú a pretvárajú svet vôkol nich k lepšiemu. Azda len viera v zhromažďovaní nebeských pokladov im dodáva potrebnú energiu. Sú to „herci“, ktorých charaktery patrili na plátna kín už dávno...
Film režiséra Ladislava Kaboša nerieši rómsku otázku, nastoľuje však exkluzívnu inšpiráciu, ako na ňu hľadať odpoveď. Marián Kuffa si je vedomý, že možno aj niekoho nezíska či neosloví, a tak nebudú „všetky deti“ jeho. On je však pripravený byť duchovným otcom každého z nich. Pretože „milovať netreba podľa veľkosti zásluh, ale podľa veľkosti potrieb.“ Kto toto zvládne, zmaturoval. A to je jediný výsledok, ktorý bude na konci niekoho zaujímať...
