„Taliansko, Európa i svet sa za týchto posledných dvesto rokov v mnohom zmenili, ale duša mladých nie: aj dnes sú chlapci a dievčatá otvorení životu a stretnutiu s Bohom a s druhými, ale mnohým z nich hrozí znechutenie, duchovná chudokrvnosť, odsunutie na okraj.“
Takto píše Svätý Otec František dôstojnému donovi Ángelovi Fernándezovi Artimemu, hlavnému predstavenému saleziánov, pri príležitosti jubilea sv. Jána Bosca. Patrón mládeže sa narodil práve pred 200 rokmi, 16. augusta 1815 v piemontskej obci Castelnuovo neďaleko Turína. Svätý Otec nazval zakladateľa saleziánov „svätým vychovávateľom a pastierom mladých, ktorý otvoril cestu mládežníckej svätosti, ponúkol výchovný štýl, ktorý je zároveň aj duchovnosťou, a ktorý prijal od Ducha Svätého charizmu pre modernú dobu.“ Pozrime sa bližšie, čo pápež František píše vo svojom liste podpísanom symbolicky 24. júna, v deň menín sv. Jána Bosca.

Čomu nás učí sv. don Bosco
„Don Bosco nás v prvom rade učí, aby sme sa nezostali iba prizerať, ale aby sme išli do prvej línie, aby sme ponúkli mladým integrálnu výchovnú skúsenosť. Táto skúsenosť, pevne zakorenená v duchovnej dimenzii, zapája rozum, city a celú ľudskú osobu, ktorá je vždy vnímaná ako Bohom stvorená a milovaná. Z tohto sa rodí nefalšovaná ľudská a kresťanská pedagogika, animovaná preventívnou a všetkých zahŕňajúcou starostlivosťou, osobitne voči mladým z ľudových vrstiev a okrajových skupín spoločnosti. Týmto mladým ponúka aj možnosť vzdelania a získania remesla, aby sa stali dobrými kresťanmi a čestnými občanmi.
Don Bosco v práci na morálnej, občianskej a kultúrnej výchove mladých konal pre dobro osôb i občianskej spoločnosti, podľa projektu človeka, ktorý spája radosť, štúdium a modlitbu, alebo ešte ináč prácu, náboženstvo a čnosť. Podstatnou súčasťou takejto cesty je dozrievanie v povolaní, aby každý prijal v Cirkvi konkrétnu formu života, ku ktorej ho povoláva Pán. Táto široká a náročná výchovná vízia, ktorú don Bosco zhrnul do motta „Da mihi animas“ (Daj mi duše), uskutočnila to, čo dnes vyjadrujeme heslom «vychovávať evanjelizovaním a evanjelizovať vychovávaním».“
Don Bosco a jeho pedagogika
„Charakteristickou črtou pedagogiky dona Bosca je láskavosť, ktorú chápeme ako lásku prejavenú a vnímanú, v ktorej sa ukazujú sympatia, city, pochopenie a účasť na živote druhého. On potvrdzuje, že vo výchovnej skúsenosti nestačí iba milovať, ale je nevyhnutné, aby sa láska vychovávateľa prejavila v konkrétnych a účinných gestách. Vďaka takejto láskavosti zažili mnohé deti a mladí v saleziánskych prostrediach intenzívnu a zdravú citovosť, veľmi dôležitú pre formovanie osobnosti a pre životnú cestu.
Do tohto rámca patria aj ďalšie charakteristické črty výchovnej praxe dona Bosca: rodinné prostredie; prítomnosť vychovávateľa ako otca, učiteľa a priateľa mladého človeka, vyjadrená klasickým termínom saleziánskej pedagogiky – asistencia; atmosféra radosti a sviatku; široký priestor venovaný spevu, hudbe a divadlu; dôležitosť hry, ihriska pre rekreáciu, výletov a športu.“
Geniálny v ohlasovaní evanjelia
„Takto môžeme zhrnúť výrazné črty jeho osobnosti do nasledovného tvrdenia: prežíval úplné oddanie sa Bohu v úsilí o spásu duší, a svoju vernosť Bohu a mladým realizoval v jedinom akte lásky. Tieto postoje ho doviedli k tomu, aby „vyšiel von“ a urobil odvážne rozhodnutia: voľba venovať sa chudobným mladým, s úmyslom založiť široké hnutie chudobných pre chudobných; a rozhodnutie rozšíriť túto službu aj za hranice jazyka, rasy, kultúry a náboženstva, a to vďaka neúnavnému misijnému impulzu. Uskutočnil tento projekt v štýle radostného prijatia a sympatie, v osobnom stretnutí a v sprevádzaní každého.“ Bol schopný vzbudiť spoluprácu svätej Márie Dominiky Mazzarellovej a laických spolupracovníkov, čím dal vznik saleziánskej rodine, ktorá ako veľký strom prijala a rozvinula toto jeho dedičstvo.
V skratke, don Bosco prežíval veľkú pasiu pre spásu mládeže, prejavoval sa ako hodnoverný svedok Ježiša Krista a geniálny ohlasovateľ jeho evanjelia, v hlbokom spoločenstve s Cirkvou, osobitne s pápežom. Žil v neustálej modlitbe a v spojení s Bohom, mal silnú a nežnú úctu k Panne Márii, ktorú vzýval ako Nepoškvrnenú a Pomocnicu kresťanov, a dostával mystické skúsenosti a dar zázrakov v prospech svojich mladých.“
Saleziánska rodina a dnešná doba
„Aj dnes sa saleziánska rodina otvára pre nové výchovné a misijné hranice tým, že kráča cestami nových prostriedkov spoločenskej komunikácie a aj cestami medzikultúrnej výchovy medzi národmi rozličných náboženstiev, alebo v rozvojových krajinách, či na miestach migrácie. Výzvy Turína devätnásteho storočia nadobudli globálne rozmery: modloslužba peňazí, sociálne rozdiely, ktoré plodia násilie, ideologická kolonizácia a kultúrne výzvy mestského prostredia. Niektoré aspekty sú viac späté so svetom mladých, ako napríklad rozšírenie internetu, a teda si žiadajú odpoveď od vás, synov a dcér dona Bosca, ktorí ste povolaní pracovať a pri tom vnímať okrem rán aj zdroje, ktoré Duch Svätý vzbudzuje v tejto situácii krízy.
Ako saleziánska rodina ste pozvaní, aby ste oživili charizmatickú tvorivosť tak vo vašich výchovných dielach, ako aj mimo nich a s apoštolským nasadením sa vydali na cesty mladých, zvlášť tých na perifériách.
«Pastoráciu mládeže – v tej podobe, v ktorej sme ju boli naučení robiť – zasiahli spoločenské zmeny. Mladí vo svojom vlastnom prostredí často nenachádzajú odpovede na svoje neistoty, potreby, problémy a zranenia. Pre nás dospelých nie je ľahké trpezlivo ich počúvať, chápať ich úzkosti a požiadavky, naučiť sa hovoriť s nimi jazykom, ktorému rozumejú». Ako vychovávatelia a ako komunity nájdime spôsob ako ich sprevádzať na ich životnej ceste, aby sa cítili šťastnými, že môžu prinášať Ježiša do každej ulice, na každé námestie, do každého kúta zeme.“
Čo potrebujú dnešní mladí
„Don Bosco nech vám pomáha, aby ste nesklamali hlboké ašpirácie mladých: potrebu života, otvorenosti, radosti, slobody, budúcnosti, túžbu spolupracovať na budovaní spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta, na rozvoji všetkých národov, na ochrane prírody a životného prostredia. Podľa jeho príkladu im pomôžte nadobudnúť skúsenosť, že iba v živote v milosti, to jest v priateľstve s Ježišom, je možné naplno realizovať najautentickejšie ideály. Majte radosť sprevádzať ich pri hľadaní syntézy medzi vierou, kultúrou a životom, vo chvíľach, kedy robia dôležité rozhodnutia, kedy sa snažia interpretovať komplexnú realitu.
Zvlášť dávam do pozornosti dve úlohy, ktoré nám vyplývajú z rozlišovania o situácii mladých: prvá úloha spočíva vo výchove k jazyku nových komunikačných prostriedkov a sociálnych sietí, podľa kresťanskej antropológie. Tento jazyk do hĺbky formuje kultúrne kódy mladých, a teda pohľad na ľudskú i duchovnú realitu. Druhou úlohou je podporovať rozličné formy sociálneho dobrovoľníctva, nepoddajúc sa ideológiám, ktoré nadraďujú trh a produkciu nad ľudskú dôstojnosť a hodnotu práce.
Byť vychovávateľmi, ktorí evanjelizujú, je darom prírody a milosti, ale je to aj ovocie formácie, štúdia, reflexie, modlitby a askézy. Don Bosco hovorieval mladým: «Pre vás študujem, pre vás pracujem, pre vás žijem, pre vás som ochotný obetovať aj svoj život».“
Ako don Bosco, s mladými a pre mladých
Pápež František vo svojom liste hovorí o potrebe zapájať aj rodiny mladých, keďže bez hodnotnej pastorácie rodín nemôže byť pastorácia mládeže účinná. Pripomína, že byť vernými žiakmi dona Bosca znamená cieľavedomo „katechizovať, o čo sa on neustále snažil, a dnes to chápeme v zmysle novej evanjelizácie.“ Svojím listom  zanechal pápež František všetkým členom saleziánskej rodiny srdečné povzbudenie, aby si dedičstvo svojho otca a zakladateľa osvojili s evanjeliovou radikálnosťou, ktorá mu bola vlastná, a s primeranou kompetentnosťou a veľkodušným postojom služby „ako don Bosco, s mladými a pre mladých“.
(Preklad: saleziani.sk) -zk, jb-

zdroj:sk.radiovaticana.va

Pre MK Rastislav Mečiar