Manželka mi potom rozprávala, ako asi pred dvoma týždňami prišiel Samko k nej do postele a hovoril o sne, ktorý ho vydesil. Padal do tmy a hoci volal na mamu, mama mu nepomohla. Manželka premýšľala, čo to môže znamenať a k čomu ju Boh volá.

Svedectvo z služby duchovného poradenstva

Božie otcovstvo a satanov útok

Ráno som sa ťažko budil. Opäť krátka noc. Len päť hodín spánku. V izbe som s tromi ďalšími poradcami a modlitebníkmi. Ťaháme takto už tri noci a ešte jedna nás čaká. Po otvorení očí sa dávame do pomalého rozhovoru; ako sa kto preberá zo sna. Končí sa čas krátkeho odpočinku, onedlho sa opäť začne čas služby. Ledva som zapol mobilný telefón, už sa mi v ruke netrpezlivo ba akosi nástojčivo rozzvonil. Manželkin hlas je mierene roztrasený a rozrušený. Čo sa stalo?

Opäť som prijal od Boha pozvanie vypomôcť v poradenskej službe na kresťanskom hudobnom festivale, ktorý je najväčší v našej krajine. Slúžili sme vo dvojiciach ako hlavný a pomocný poradca duchovnou radou a najmä modlitbou mladým ľuďom a nielen im. Ja som mal ako pomocnú poradkyňu Veroniku, ktorej už meno bolo symbolické. Lebo okrem iného slúžila rovnako ako jej menovkyňa vtedy v Jeruzaleme Pánovi na jeho krížovej ceste, keď podávala vreckovku a utierala slzy ľuďom, ktorých sa v modlitbách dotýkal Boh a ich slzy vyplavovali ich bolesť, zranenia a boli znakom vnútorného uzdravenia alebo obnovenia vzťahu s Bohom.

Takú moc má Duch Svätý.

Ja sám som v službe zažil viacero prekvapení. Prekvapení, ktoré mi pripravil môj nikým neprekonateľný Pán. Prvý prišiel Peter a u neho aj počas rozhovoru a potom najmä počas modlitby vysvitla jedna pozoruhodná vec. Na začiatku hovoril, že si nevie vytvoriť vzťah s Bohom. Nepočuje Boha a nemá s ním vzťah. Po bližšom skúmaní vysvitlo, že mal zlý vzťah so svojím otcom.

To je typická vec. Keď dieťa nemá – osobitne syn – vzťah so svojím pozemským otcom, obyčajne si ho nevie vytvoriť ani s nebeským. Jednoducho každý otec reprezentuje Boha pre svoje deti či chce, alebo nechce. Zlý vzor pozemského mu bráni spoznať Boha – Otca aký on v pravde skutočne je. Obyčajne má nesprávnu predstavu o Bohu.

Vtedy sa zvyčajne modlím o to, aby Boh nahradil tomu chlapcovi/mužovi otca a on sa mu stal Otcom. Avšak tu ma Boh prekvapil, lebo mi povedal, že to bude naopak. Keď on dokáže ísť za svojím otcom a dokáže mu vyjadriť svoju lásku napríklad objatím a dokáže mu povedať „Mám ťa rád“, jednoducho ho prijme späť do svojho srdca a odpustí mu, vtedy sa uzdraví aj jeho vzťah s nebeským Otcom, on sa mu daruje a bude mať aj intímny vzťah s Bohom taký, po akom túžil.

Každé pozemské otcovstvo má totiž svoj pôvod v Božom otcovstve. Je napísané: Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi (Ef 3:14-15). Takže keď sa cez odpustenie a zmierenie uzdraví jeho vzťah s pozemským otcom, obnoví sa aj jeho vzťah s nebeským.

Nie je Boh úžasný?

Medzi tými dvadsiatimi dvomi ľuďmi prišla aj Daniela s mamou, ktorých otec a manžel bol uzavretý despota, skúpy, ktorý hromadil veci a zapratal nimi celý dvor a dom, že sa tam nedalo hýbať. On sám nemal otca, ktorý by ho naučil milovať. Častoval ich aj oplzlými nadávkami a unikal z rodiny do práce, v ktorej trávil dni od rána až do večera a noci; nedele nevynímajúc. Manželke nechcel ani dávať peniaze na výživu a ošatenie, musel dostať súdny príkaz. Všetko sebecky držal len pre seba. Tu prvý krát počas mojej služby zaznelo od Ducha Svätého Slovo „Zmeň stratégiu“.

Tento človek si myslel, že má všetko vyriešené, vybudoval si okolo svojho srdca hrubé múry svojej pevnosti a každým rokom ich rozširoval a myslel si, že sú pevnejšie a pevnejšie; lepšie mu ochránia srdce pred možným zranením. Začal stavať už pri svojom otcovi. Ale Duch Boží mi v modlitbe povedal, že predsa len nebol dokonalý staviteľ, lebo v múroch má tenučké trhliny, cez ktoré môže ešte preniknúť láska jeho dcérky a manželky.

A práve dcéra mala byť tá, ktorá sa cez tie múry k jeho srdcu dostane, keďže už bol uzavretý voči manželke. Slzy v očiach dcéry to potvrdili. Veronika zasahovala.

Nie je Boh dobrý aj k hriešnikom?

Prípad Kristínky akoby zranil aj mňa. Duch Svätý nás dal dokopy pol hodinu po polnoci pred poradenským stanom, keď som tam stál po ukončení služby a čakal odvoz na ubytovňu. Neviem ako, ale spoznala ma v tej tme podľa fotky z kníh, ktoré odo mňa čítala.

Táto pekná mladá žena mala neutíchajúce silné bolesti šíriace sa z krčnej chrbtice. Také mladé dievča a taká veľká bolesť, stupňujúca sa niekedy do nevydržania! Pýtal som sa jej, či ich má aj teraz. Prisvedčila. „A ako zaspávaš?“ nevedel som si to predstaviť. „Len s pomocou Boha. Tesne pred festivalom som ich mala také, že som si myslela, že ani neprídem.“ Keď som sa zaujímal viac, potvrdila, že už viacerí služobníci sa modlili za jej uzdravenie a... Boh ju neuzdravil, Boh neodpovedal. Ale zostáva v nádeji, lebo dostala Slovo od Pána, že bude uzdravená. A napriek tomu, že aj doma sa jej vysmievajú: „Kde je ten tvoj Boh, ktorý veríš, že uzdravuje?“

Odporučil som jej, aby odpustila Bohu, že jej to dal/dopustil to na ňu. Lebo nič, čo on nedopustí, sa nám nemôže stať. Nie že by to Otec potreboval, ale ona to potrebuje. A aby mu v modlitbe povedala: „Neviem, prečo takto trpím, nepoznám toto tajomstvo, ale viem a verím, že ty si môj Otec a ty máš s tým svoj plán.“ A svedčil som jej aj o svojej vlastnej skúsenosti, s tým rozdielom, že ja som dostal od Pána milosť, že mi povedal to „Prečo“.

Boh je k nám vždy dobrý.

Šokoval ma prípad mladej ženy, ktorá prišla prvá v sobotu. Tá po nesprávnom kázaní a učení o čistote jedného kňaza, u ktorého sa ukazovali aj iné ťažkosti, práve do nečistoty upadla, lebo mala myšlienku a postoj „Mne sa to nemôže stať“. Satan si použil jej pyšný postoj. Na dôvažok mi spomínala, že sa nad ňou modlila žena, u ktorej sa až dodatočne zistilo, že mala ducha nečistoty a žiadostivosti. Počas modlitby sa z toho zriekala a Boh ju uzdravoval. On staré veci robí novými. Odišla v slzách.

Boh je milosrdný.

Mirka prišla s problémom, že jej stará matka je čarodejnica a v rituáli to bez jej vedomia odovzdala jej; čarodejnice odovzdávajú svoje „remeslo“ vždy obgeneráciu. Hoci bola kresťanka, cítila zlých duchov okolo seba. Prosila o ochranu Pána.

Boh je mocný.

Anna, zrelá žena a matka v rokoch, prišla vyčerpaná a hovorila, že „už ďalej nevládze“. Muž jej navalí toľko práce a povinností, že padá únavou. Nato prechádza do preklínania. Už ani nevládze toľko, ako keď bola mladá. Potom už pri každom preťažení chýba málo, aby naňho vybuchla. Manžel sa jej vysmieval, že potrebuje exorcistu.

Hovoril som jej o hraniciach. Musí mu dať hranice. Prečo má pozemok plot? Aby na naše územie neprišli zlodeji. Prečo nám Boh dal kožu? Aby zastavila prienik baktérií a iných škodlivých látok z ovzdušia a odinakadiaľ do nášho tela. To sú všetko hranice. Prečo sa Ježiš venoval skoro len Židom a povedal, že je povolaný len k strateným ovciam z domu Izraela? Prečo nie aj z Egypta a Sýrie a Perzie? Lebo ako človek bol obmedzený a mal hranice. Daj mu hranice. Nemôžeme robiť „všetko“. Platí to aj v duchovnej oblasti.

A tu druhý krát od Ducha Svätého zaznelo „Zmeň stratégiu“: od preklínania ku žehnaniu. Ale ty sama/sám to nedokážeš – potrebuješ Ducha Svätého. Treba sa ním napĺňať od skorého rána. Načim v modlitbe hneď ráno prosiť o naplnenie svojho chrámu tela Duchom Božím. Bolo to Slovo priamo pre ňu, lebo priznala, že to nerobila. Ráno vyskočila z postele a hneď sa vrhla do práce s nepríjemným pocitom a hnaná tým, čo všetko treba urobiť a zvládnuť. V modlitbe to prijala za svoje. Teraz keď mu bude chcieť zlorečiť, bude mu žehnať. Povie mu niečo pekné. Zlomí ho to. Láska ho premôže.

Boh je dobrý Radca.

Janko prišiel so základnou dilemou v jeho živote – zasvätený život alebo manželstvo. Kde bude lepšie slúžiť Bohu? Už začal aj noviciát v jednej rehoľnej spoločnosti, ale ho opustil a začal chodiť s dievčaťom. Mal však výčitky, že zrádza Boha a napokon ukončil aj tento vzťah. Teraz bol v duchovnom chaose.

Hovoril som mu, že si nemá vyberať podľa seba, kde bude lepšie slúžiť Bohu, ale skúmať, aká je vôľa Boha, aký má Boh plán s jeho životom. Teda nie on rozhoduje ale Pán. Ani jedno ani druhé jarmo nie je ľahké, obe sú ťažké, ale na jednej ceste mu ho bude pomáhať niesť Ježiš. A tak sa stane to jarmo ľahké. Do oboch musí byť povolanie.

Hovoril som mu o sebe, že ja som chcel byť kňazom, ale Pán Ježiš ma povolal do manželstva. A potom o opačnom prípade jedného známeho kňaza, ktorý chodí po celom Slovensku a všade hovorí, že chcel dcéru a vstúpiť do manželstva, ale Boh chcel, aby bol kňazom. Takže nie je dôležité, čo ja chcem („Bože, plň mi môj plán“), ale čo chce Pán. On nás pozná najlepšie. Necháš sa vysvätiť a potom zlyháš a budeš zlým kňazom – načo by to bolo? Alebo vstúpiš do manželstva, budeš zlým otcom a manželom – načo by to bolo? Boží plán s tvojím životom je ten najlepší. Svedčil som mu o našom vzťahu s manželkou, ako rok po roku zisťujem, že Boh to dobre urobil, že ma povolal tam, kde som.

Boh je Plánovač našich životov. Len v plnení jeho plánu budeme naplnení radosťou.

Keď prišla Natália, opäť jedno z našich krásnych slovenských dievčat, musel som sa usmiať. Začala s ospravedlnením, že jej je ľúto, že nás oberá o nás vzácny čas, keď toľko ľudí čaká na poradenstvo a modlitbu. Ona má len taký malý problém, aj som zabudol aký. Skúsenejší poradcovia totiž vieme, že takúto stratégiu používa zase Ježiš na duše, aby ich sem priviedol.

Chce im totiž povedať zásadnú vec do ich života.

Počas bližšieho skúmania vysvitlo, že jej otec je asociál, jeho vývoj sa zastavil vo veku osem rokov, je duchovne zakrpatený a správa sa ako malý chlapec. Bolo to hrozné žiť s ním pod jednou strechou, tak privítala, že mama sa s ním rozviedla. Otec teraz žije opäť pod svojou matkou, babkou, ktorá mu vždy rozkazovala, čo má robiť. Natália je s tým vraj vysporiadaná, odpustila mu, všetko je v poriadku.

Lenže mne Boh povedal „Vydelila, odstránila si ho zo svojho srdca“. Rozplakala sa. „Je to tvoj otec.“ Ešte viac. „Boh ťa sem zavolal, lebo ťa chce požiadať, aby si ho opäť prijala do svojho srdca.“

Plakala. Bolelo to. Spomínala na to, čo stváral, keď ešte bol u nich.

Bránila sa tomu. Mala pred sebou scény, čo robil predtým doma.

„Natália, Boh nehovorí do domu, ale do srdca. Zatiaľ.“ Dal som jej dve možnosti. Buď môže teraz odísť a jej život bude pokračovať jej cestou, alebo sa budeme za ňu modliť, aby jej dal Boh silu milovať. Milovať otca už nie ľudskou, ale vyššou láskou.

Zostala.

Boh z nej urobil bojovníčku. Bojovníčku za spásu aj otcovej duše. A potom iných duší. To jarmo, ktoré dobrovoľne prijala, ju však nezničí, lebo jej ho bude niesť Ježiš. A pritom ju bude učiť milovať, ako on miloval. Ľahké bremeno lásky. Od nej chcel rozhodnutie, či si ho chce zobrať, alebo ho odmietne.

Rozhodla sa dobre. Ona o tom totiž nevedela, ale jej nedokonalé rozhodnutie by ju dobehlo niekedy neskôr; možno v jej manželstve. Každý náš skutok nelásky nás „dobehne“. Tu stále platilo „Cti otca svojho i matku svoju“. Od toho oslobodenia niet.

Keď ona ho pozdvihne svojou láskou (Otec, mám ťa rada), príde na rad jej matka. Tú Boh potom tiež postaví pred rozhodnutie.

Boh vie len milovať.

Posledný prišiel Dávid. Cez neho chcel Boh každému povedať „Ja som Boh spoločenstva“. Hovoril nám, že stratil vzťah s Otcom. Bol viac ako tri roky po svojom obrátení. A počas toho času zažíval jeho vedenie, jeho blízkosť. Teraz to bolo ako stav „prestrihnutého kábla“. Napojenie na Boha sa stratilo.

Po hlbšom rozhovore vysvitlo, že sa mu rozpadá spoločenstvo kresťanov, v ktorom aj aktívne slúžil na chválach a inde. Druhí zrazu mali všetky možné záujmy a výhovorky, prečo nemôžu/nechcú sa zísť na modlitby v spoločenstve. Tak Boh mu počas modlitby povedal, že on spolu s tými, ktorým to ešte leží na srdci, má byť tým výhonkom z mŕtveho, odpíleného stromu, z ktorého si vybuduje a obnoví spoločenstvo.

A potom sa mu aj obnoví vzťah s Bohom. Kábel bude znova „napojený“ na Zdroj života.

Náš Boh je Bohom spoločenstva.

Preto Trojica – Otec, Syn a Duch Svätý.

Po službe jemu mi zasa ponúkol službu on – že ma odvezie na svojom aute na ubytovňu. Bola jedna hodina po polnoci. Súhlasil som, aspoň s ním budem môcť pokračovať v rozhovore.

Bola to opäť krátka noc. Spomenul som si, čo mi deň predtým zavolala manželka. Hlas mala rozrušený. Pochopil som hneď, že sa stalo niečo vážne.

Satan zaútočil na našu rodinu. Stalo sa to ešte v piatok doobeda. Vracala sa so všetkými našimi piatimi deťmi od zubára domov. Na bicykloch. Pri jednej ťažšej križovatke sa rozhodla z nich zísť a prejsť cez prechod pre chodcov. Dobre videla, ako aj ostatní čakajúci na zelenú, ako jedna dodávka chcela ešte prebehnúť cez žltú, ale jej padla červená. Autá v inom smere sa okamžite dali do pohybu a nákladné auto zastalo v križovatke, čiastočne na prechode.

Nehýbalo sa a chodci mali zelenú. Všetci čakajúci sa pustili prejsť cez prechod. Poza dodávku. Aj moja manželka s deťmi, Samko (6) vysadol aj na svoj bicyklík, odrážal sa nohami. Neprešli ešte všetky deti a vodič sa rozhodol cúvať. Samka nevidel. Narazil doňho a zvalil ho na zem. Syn spadol na vozovku a ocitol sa presne pod jeho zadným kolesom. Ďalej cúval.

Manželka mi potom rozprávala, ako asi pred dvoma týždňami prišiel Samko k nej do postele a hovoril o sne, ktorý ho vydesil. Padal do tmy a hoci volal na mamu, mama mu nepomohla. Manželka premýšľala, čo to môže znamenať a k čomu ju Boh volá.

Začala sa už vtedy aktívne modliť za ochranu nášho syna a vyhlasovala, že Boh je silnejší ako Zlý. Prosila Pána, aby poslal anjelov strážnych jemu na pomoc. A taktiež prosila o príhovor patrónov našej rodiny, aby sa za nášho syna prihovárali v nebi. Takto sa modlila niekoľko dní. Aj v štvrtok znovu intenzívne pocítila, že sa má modliť na tento úmysel.

A Boh neodoprel ochranu nášmu malému synovi, čo nosí meno proroka. Ako Samko padol aj s bicyklom, šikovne v poslednej sekunde vytiahol nohu z pedála a utekal za mamou po prechode.

Vodič si stále nič nevšimol a vyšiel kolesom na bicykel. Ak by si Samko nohu nevytiahol, tak mu ju rozdrví kolesom, nehovoriac o iných dôsledkoch; možno by ho zabil. Zlomok sekundy od veľkého nešťastia.

Keď vodič vyšiel pozrieť, čo sa stalo a uvidel pokrivený bicyklík pod kolesom dodávky, vlasy mu na hlave stávali. Ľudia sa zišli a ukazovali s hrôzou na dve kolesá. Veľmi sa zľakol, sľuboval všetko, peniaze núkal. Nevidel dozadu.

Manželka sa na to všetko musela dívať a len tri krát vykríkla meno Ježiš, v ktorom je všetka naša spása a záchrana. Ježiš vedel, čo má robiť, mal všetko pod kontrolou. Zasiahol. Vnukol Samkovi rýchlo vytiahnuť nohu, alebo mu ju sám vytiahol.

Manželka je presvedčená, že to malo súvis s tým snom. Taktiež cítila, že bolo potrebné sa vzoprieť Zlému, čo aj urobila. Vyhlasovala, že Boh je silnejší ako satan. Vďaka Pánovi, nech je oslávený Boh.

Keď sme v službe Bohu, buďme pripravený aj na útoky Zlého. Cíti, že mu viac škodíme. Spolupracujeme s Bohom na zmenšovaní jeho temného kráľovstva, Pán mu vytrháva duše – to ho škrie a s tým sa neuspokojí. Alebo kazíme jeho prácu, ktorou si on pripravuje ľudí na záverečný krok. Smrť duše. To nastáva vtedy, keď duša prestane veriť. Alebo sa tá priamo postaví proti Bohu ako Láske. Keď ju naplní nenávisťou. Satan prehral a už sa len snaží, aby prehralo čo najviac duší s ním. Nezabúdajme popri útočnej aj na obrannú vojnu. Nezabudnime sa modliť o ochranu nás a našich rodín, všetkého, na čo diabol môže zaútočiť. Ale nikdy to služobníkov nemôže viesť k strachu alebo odchodu zo služby. My sme na strane Víťaza. Porážka patrí Porazenému.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

autor kníh "Život v Božom požehnaní" (2014) a "Život s Bohom" (2015), pripravuje sa: "Toto je skutočná Afrika" (noveber/december)

P.S. Ak vás svedectvo zaujalo, prosím o zdieľanie, priatelia. 

Kontakt: www.facebook.com/s.p.kovac