Čas sa kráti. Už nám neostal ani jeden voľný víkend. Najbližšiu nedeľu sa zatvoria všetky Sväté brány okrem jedinej vo Vatikáne. A ja vidím na mape ešte dve Brány milosrdenstva len asi 50 km od nášho domova. V rakúskom Lorette a Eisenstadte. Prečo si neurobiť výlet aj uprostred týždňa? Napríklad v stredu. 

A tak sme sa po práci vybrali na púť. Napriek únave. Napriek vyťaženosti. Urobili sme si akoby "malý víkend", ktorý mi priniesol až nečakané osvieženie uprostred náročného pracovného týždňa. 

Prvým zastavením bolo rakúske pútnické miesto Loretto, kde si pútnici uctievajú tzv. Čiernu madonu - Loretskú Pannu Máriu. Našli sme tu síce len opustený tmavý areál - bez ľudí, bez denného svetla (už sa stmieva veľmi skoro), so zatvorenou kostolnou bránou, ale duchovný úžitok si odnášame veľký.

V Rakúsku majú asi všetky Brány milosrdenstva rovnaké - a vždy v exteriéri, takže sa dá cez ne prejsť v ktorejkoľvek dennej či nočnej dobe (bez ohľadu na to, či je kostol otvorený). Prešli sme aj tu. Modlili sme sa za svojich drahých, za náš dom, mesto, krajinu... za pokoj medzi ľuďmi i v ľudských srdciach. 

A aby získané milosti boli čo najväčšie (a aby sme niektorej duši vyprosili úplné odpustky), túžili sme vystihnúť v niektorom kostole svätú omšu a možnosť pristúpiť k svätému prijímaniu. Podarilo sa nám to hneď vo vedľajšej obci - v Stotzingu. Bol to ďalší nečakaný krásny zážitok. Vďaka! 

Svätá brána milosrdenstva

ň