Jon 2,1-11, Jon 3,1-5
(Môžete si prečítať celú Knihu proroka Jonáša. Nie je dlhá.)

Na Jonášovom príklade ma v poslednom čase veľmi oslovuje myšlienka, že aj keď sa Jonáš rozhodol nesplniť Boží príkaz a vybral sa opačným smerom - do Damašku, Božie plány tým nezhatil. Táto myšlienka ma napĺňa nádejou a odvahou. Odvahou konať. Čokoľvek. Aj keď sa pomýlim, aj keď sa vyberiem "opačným smerom", Boh už napraví moje chyby a moja aktivita prinesie ovocie. Možno cez útrapy (stráviť tri dni v bruchu veľkej ryby asi nebolo príjemné), ale ako sa hovorí: "Koniec dobrý, všetko dobré". 

Chcem dnes ďakovať Bohu za to, že sa nemusím báť svojich rozhodnutí. Že pred Ním nemôžem nikam utiecť, alebo sa skryť. On si ma vždy nájde ... a zahrnie ma svojou láskou - rovnako ako aj tých, ktorých ja zatiaľ ešte dosť nemilujem (v Jonášovej knihe sú to Ninivčania). A paradoxne - bude im chcieť prejaviť lásku cezo mňa. Preto, aby aj mňa naučil svojej láske - aj láske k "nepriateľom". 

Praktická činnosť: 
Jonáš sa plavil v bruchu "veľkej ryby". My budeme rybu jesť. V ľubovoľnej podobe - od vyprážaného filé, cez zapečenú tresku, nejaké morské potvory, alebo sardinky, či nátierku z tuniaka... A kto by mal naozaj problém zjesť rybu (napríklad kvôli alergii), môže si do tvaru rybičky vykrojiť trebárs drobné pečivo, alebo sendvič. 

Téma vďačnosti: 
Jonáš nakoniec prišiel do mesta Ninive a kázal Božie slovo. Skúsme dnes hľadať DARY SLOVA. 

Nech sa vám darí. Želám vám pokojný advent a istotu, že Boh na vás nikdy nezabudne. 
Eva Letitia.