Radosť. Niekedy intenzívna a prchavá. Nestála. Niekedy máš pocit, že ti ju vezmú a inokedy, že ju nikdy nenájdeš. Keď si myslíš, že si ju už už chytil do dlaní, rozsype sa ako piesok medzi tvojimi prstami. Dni ubiehajú a ty zisťuješ, že s ubúdajúcou radosťou odchádzajú aj sily hýbať sa vpred. Vo vzťahoch, v manželstve, v práci, vo viere... Život, ktorý si dostal ako dar od Boha sa zmení na prežívanie. Povieš si: "už to tak chodí. Sú dobré a sú zlé dni." Existuje východisko z kolobehu sklamaní?

Áno, existuje - v zmene zmýšľania. Si Božie stvorenie, si dedič večného života, Ježíš zaplatil najvyššiu cenu. Má spočítané aj tvoje vlasy na tvojej hlave. Máš nekonečnú hodnotu. Položil svoj život za Teba. Si jedinečný. Nie je toto dôvod na radosť?

Možno je problém niekde inde. Často krát sa snažíme získať všetko z vlastných síl. Zabezpečiť si radosť sami, máme pocit, že si ju musíme zaslúžiť, tvrdo vydrieť. Zabúdame pritom na Boha, ktorý nám ju dáva zadarmo. Príď k Otcovi a načerpaj z Jeho slov. Pozri na všetky prisľúbenia, ktoré ti dal. Teš sa z Jeho lásky, buduj s Ním vzťah.

Nadprirodzená radosť vychádza z intimity s Otcom, ktorú som spomínal pri soakingu v mojom predošlom blogu.

Bez radosti je naše kresťanstvo mŕtve. Náš život nie je svedectvom o víťazstve Kráľa, ani oslavou zmŕtvychvstania Krista. Svedčíme akurát o prirodzenosti človeka poddávať sa okolnostiam ktoré prichádzajú. Identita synovstva a dcérstva nám ale nemá dovoliť žiť v smútku. Dedičstvo, ktoré máme je obrovské. Náš Otec zaplatil najvyššiu cenu. A my môžeme už len vykročiť. Do krajiny, ktorú nám prisľúbil, kde sa stratí akýkoľvek smútok. Do krajiny plnej svetla a radosti. Do krajiny, ktorú môžeme zažívať ako v nebi, tak aj už tu na zemi - keď budeme nositeľmi toho svetla a radosti. Boh nám dáva kôš plný radosti z neba a my môžeme prinášať toto ovocie radosti tam, kde vládne tma a smútok.

V nadprirodzenej radosti vidíš zrazu všetky súvislosti inak. Žiadny neúspech, sklamanie, hádka, ani akákoľvek prirodzená okolnosť, ťa nedokáže obrať o tvoju radosť, pretože jej zdroj je nadprirodzený, je v Otcovi a je neobmedzený. Kedykoľvek môžeš prísť načerpať. Nikdy nevyschne, nikdy sa pre teba nestane neprístupným.

Nedávno na Konferencii Godzone v Ružomberku som počul zaujímavé svedectvo. Speaker Ivan Petro hovoril o rozhodnutí nadprirodzene vstupovať do radosti. Máme sa smiať, aby sme uvoľnili ducha radosti v nás. Kľudne aj nasilu, sami na sebe, akokoľvek len chceš... :) Rozhodni sa aj v smútku byť radostný a duch radosti - Tešiteľ príde a odpovie na tvoje volanie.

Jeho láska je zdrojom radosti. Príď, načri a napi sa z nej. Boh Ti dáva radosť každý deň ak kráčaš s Ním. Len si spomeň na tie chvíle s Otcom. Drobné maličkosti, ktoré ti prídu samozrejmé. Nový deň, do ktorého si vstal, ranná káva,... možno to boli motýle, ktoré si dnes videl v prírode, alebo si sa pozrel do očí milovaného človeka. Možno úsmev, zore, dážď, farby, eucharistia, melódia, vodná hladina, tanec, vietor, objatie,... Mozaika radostí – jedno srdce stvoriteľa.

Ak nepociťuješ radosť, skús sa zamyslieť, či si neodišiel príliš ďaleko od zdroja radosti. Vyjdi na vrch a zakrič si na Boha. Vojdi do samoty a chváľ, spievaj, skáč. Don't be so serious - nebuď vážny pri modlitbe. Volaj na Boha akýmkoľvek spôsobom a On ti odpovie. Dá ti po čom túži tvoje srdce. Záleží mu na tvojom úsmeve.

Cítiš sa unavený? "Radosť v Pánovi je našou silou." (Neh 8,10)

Cítiš sa opustený? "A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta." (Mt 28,20)

Pozývam ťa dnes do nadprirodzenej radosti. Do radosti, ktorá si nekladie podmienky, ktorá je tu pre druhých, ktorá je ako zrkadlo tvojho vzťahu s Bohom. Ľudia uvidia ten odraz a budú to chcieť zažiť. Budú sa pýtať ako to robíš, že sa neustále usmievaš, aj keď sa ti nedarí, alebo si chorý. A ty si šťastie nenecháš ničím vziať. Len odídeš sám do prírody, alebo vojdeš do svojej izby, zavrieš za sebou dvere, pozreš na križ, a opýtaš sa tú otázku: Won't You dance with me. Oh, Lover of my soul. To the song of all songs?

Mirec