„Neuveriteľné! Niečo také tu nebolo od Nežnej revolúcie,“ povedala som s nadšením pánovi, ktorý so mnou čakal na autobus po skončení pochodu v Košiciach.
„Vy si hádam pamätáte Nežnú revolúciu?“ s úsmevom sa ma opýtal. „Ale áno. Možno som vtedy úplne nerozumela tomu, čo sa dialo, no s veľkým nadšením a zimomriavkami som v televízii sledovala davy ľudí, ktorí sa odvážili vyjsť do ulíc, aby bojovali za Pravdu.“ Dnes, prvý krát po dvadsiatich štyroch rokoch, som mala tú česť to vidieť znova. Tento krát naživo. Počas Národného pochodu za život.
Pro life tričká, ktoré sme v ZKSM dali vyrobiť špeciálne na podporu tejto akcie, sme dopredali za 15 minút. Zo stánku, ktorý sme mali postavený neďaleko hlavného pódia, sme s údivom sledovali desaťtisíce ľudí, ktorí bez akéhokoľvek násilia či konfliktu kráčali v pochode. Zimomriavky z osemdesiateho deviateho boli späť. Transparenty mali v sebe úctu. Na nikoho „nepľuli“, nesúdili. Len vyjadrovali to podstatné – túžbu bojovať za každý život, bez ohľadu na okolnosti, ktoré mu neuberajú na jeho hodnote. Média to nemohli nesledovať a nemohli o tom nehovoriť.
Už deň pred pochodom som akosi v srdci cítila, že to bude niečo veľmi silné a dôležité. Niečo, čo ovplyvní duchovný svet a tým aj dianie okolo nás. Obmäkčí srdcia ľudí. Dotkne sa skaly a premení ju na mäso. Niečo, čo môže urobiť len Boh a Jeho prítomnosť. A na pochode táto prítomnosť bez debaty bola. Verím, že ten, kto tam bol, to môže dosvedčiť.
Napadajú mi slova vzácneho človeka, Silvestra Krčméryho, ktoré v týchto dňoch zazneli neraz. „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu.“ Dnes sa za túto pravdu rozhodlo vyjsť do ulíc 80 tisíc ľudí. Som vďačná, že som mohla byť ich súčasťou.
Foto: Peter Venglarčík
