Vatikán 22. februára – Pápež František dnes na sviatok Katedry sv. apoštola Petra predsedal slávnostnej eucharistii vo Vatikánskej bazilike. Tento deň sa tiež slávi ako Jubileum Rímskej kúrie, Governatorátu a inštitúcií spojených so Svätou stolicou.
Na slávnosti sa zúčastnili zamestnanci Vatikánu s rodinnými príslušníkmi, medzi ktorými nechýbali aj Slováci pracujúci v rámci rôznych dikastérií. Svätý Otec povzbudil členov Rímskej kúrie, aby sa starali o svoje stádo „ochotne“ a stali sa „vzorom“ pre všetkých. 
Ešte pred začiatkom omše sa všetci veriaci zišli v Aule Pavla VI., kde si mohli vypočuť meditáciu na tému „Milosrdenstvo v našom každodennom živote“ od pátra Marka Ivana Rupnika, SJ. Po stretnutí sa spoločne so Svätým Otcom v procesii vydali ku Svätej bráne a slávnostne vstúpili do Baziliky sv. Petra. -ej-
Plné znenie homílie pápeža Františka
Liturgická slávnosť Katedry sv. Petra nás spojila, aby sme slávili Jubileum milosrdenstva ako spoločenstvo služby Rímskej kúrie, Governatorátu a inštitúcií spojených so Svätou stolicou. Prešli sme Svätou bránou a prišli sme ku hrobu apoštola Petra, aby sme vyznali našu vieru; a dnes Božie slovo osvecuje naše gestá osobitným spôsobom.
V tomto momente, každému jednému z nás Pán opakuje svoju otázku: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16,15). Jasná a priama otázka, pred ktorou nie je možné utiecť alebo zostať neutrálny, ani oddialiť odpoveď, či ju delegovať niekomu inému. V nej však nie je nič „inkvizičné“, naopak je plná lásky! Lásky nášho jediného Učiteľa, ktorý nás dnes volá obnoviť si v neho vieru, uznajúc ho ako Božieho Syna a Pána nášho života. A prvý povolaný obnoviť svoje vyznanie viery je Petrov nástupca, ktorý so sebou nesie zodpovednosť utvrdzovať bratov (porov. Lk 22,32).
Nechajme, aby milosť opäť stvárňovala naše srdce vo viere a otvorila naše ústa, aby sme vyznali vieru a dosiahli spásu (porov. Rim 10,10). Urobme teda slová Petra našimi (slovami): „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). Nech naša myseľ a náš pohľad sú upriamené na Ježiša Krista, začiatok a koniec každého konania Cirkvi. On je základ a nikto nemôže položiť žiaden iný (1 Kor 3,11). On je „skala“, na ktorej musíme stavať. Výstižnými slovami to pripomína sv. Augustín, keď píše, že Cirkev, i keď rozrušená a otrasená udalosťami histórie, „sa nezrúti, lebo je postavená na skale, od ktorej Peter odvádza svoje meno. Nie je to skala, ktorá berie svoje meno od Petra, ale je to Peter, ktorý ho berie od skaly; tak ako to nie je meno Krista, ktoré sa odvádza od kresťana, ale je to meno kresťana, ktoré sa odvádza od Krista. (...) Skalou je Kristus, na základe ktorého bol postavený aj Peter“ (v Jon 124, 5: PL 35,1972).  
Od tohto vyznania viery sa odvíja pre každého jedného z nás úloha odpovedať na Božie volanie. Predovšetkým od pastierov sa požaduje mať za vzor samotného Boha, ktorý sa stará o svoje stádo. Prorok Ezechiel opísal spôsob konania Boha (takto): On vyhľadáva stratenú ovcu, do ovčinca privádza zatúlanú, poranenú obviaže a posilní nemocnú (34,16). Správanie, ktoré je znakom lásky, ktorá nepozná hraníc. Je to verná oddanosť, stála, bezpodmienečná, aby všetci najslabší mohli dosiahnuť jeho milosrdenstvo. A nesmieme tiež zabudnúť, že Ezechielovo proroctvo vychádza zo zistenia nedostatkov pastierov Izraela. Preto je dobré aj pre nás, ktorí sme povolaní byť pastiermi v Cirkvi, nechať, aby nás Božia tvár Dobrého pastiera osvetľovala, očisťovala nás, premenila nás a navrátila nás plne obnovených do našej misie. Aby sme tiež v našom pracovnom prostredí mohli cítiť, pestovať a praktizovať silné pastoračné cítenie, predovšetkým voči osobám, ktoré každodenne stretávame. Aby sa nikto necítil zanedbaný alebo, že sa s ním zle zaobchádza, ale aby mohol každý zakúsiť, predovšetkým tu, láskavú starostlivosť Dobrého pastiera.         
Sme povolaní, aby sme boli Božími spolupracovníkmi vo firme tak podstatnej a jedinečnej, ako je tá, kde svedčíme našou existenciou o sile milosti, ktorá premieňa a o moci Ducha, ktorý obnovuje. Nechajme, aby nás Pán oslobodil od každého pokušenia, ktoré vzdiaľuje od podstaty našej misie, a znovu objavme krásu vyznania viery v Pána Ježiša. Vernosť službe sa dobre spája s milosrdenstvom, ktoré chceme zakúsiť. Vo Svätom Písme sú vernosť a milosrdenstvo skutočne neoddeliteľným dvojčlenom. Kde je jeden, tam sa nachádza aj druhý, a vskutku v ich vzájomnosti a dopĺňaní možno vidieť samotnú prítomnosť Dobrého pastiera. Vernosť, ktorá sa od nás vyžaduje je tá, aby sme konali podľa Kristovho srdca. Ako sme počúvali prostredníctvom slov apoštola Petra, musíme pásť stádo „ochotne“ a stať sa „vzorom“ pre všetkých. A tak, „keď sa zjaví Najvyšší pastier“ môžeme získať „nevädnúci veniec slávy“ (1Pt 5,4).

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar