Vatikán 12. novembra – V katechéze pri dnešnej generálnej audiencii Svätý Otec František pokračoval v cykle o rodine jeho 32. pokračovaním. Tentoraz sa zameral na hodnotu rodinného stola. Hovoril o rodinnej vospolnosti (tal. convivialità), radostnom spolunažívaní, ktorého najjasnejším vyjadrením je spoločenstvo okolo stola, pri spoločnom jedle a pri delení sa so všetkým, čo rodina prežíva. Pápež František skonštatoval meniacu sa dobu, ktorá hrozí oslabením práve spomenutej rodinnej cnosti. Konkrétne upozornil na potrebu správneho vzťahu k technickým prostriedkom komunikácie, akými sú mobil či smartfón, počítač a televízor, aby sa v skutočnosti nestali prekážkami komunikácie v rodine a osobitne pri stole. V tejto súvislosti vysvetlil osobitný význam Eucharistie ako zdroja, z ktorého sa vzájomné vzťahy v rodine živia a obnovujú a rodina sa tak otvára voči potrebám každého, kto je v núdzi, prekračujúc vlastné hranice.
Pred katechézou zazneli vo svetových jazykoch nasledujúce slová zo Skutkov apoštolov: „Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení.“ (Sk 2,41-43) Potom sa už ujal slova pápež František:
Plné znenie katechézy Svätého Otca
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa budeme zamýšľať nad vlastnosťou charakteristickou pre život rodiny, ktorú si osvojujeme už od prvých rokov života: radostné spolužitie, čiže schopnosť vzájomne sa deliť o dobrá života a mať z toho radosť. Zdieľať a vedieť sa podeliť je vzácnou cnosťou! Jej symbolom, „ikonou“, je rodina zídená doma okolo stola. Zdieľanie jedla – a takto nielen pokrmu, ale aj citov, príbehov, udalostí – je skúsenosťou zásadného významu. Keď niečo oslavujeme – narodeniny, výročie – obyčajne sa zídeme pri stole. V niektorých kultúrach je zvykom tak robiť i v čase smútku s úmyslom byť tak nablízku tomu, kto prežíva bolesť zo straty niekoho z rodiny.
Radostné spolunažívanie je spoľahlivým teplomerom indikujúcim zdravie našich vzťahov: ak v rodine nie je niečo v poriadku, alebo sa v nej ukrýva nejaké zranenie, pri stole sa na to hneď príde. Rodina, ktorá takmer nikdy spoločne nejedáva, alebo v ktorej sa pri stole nehovorí, lebo sa pozerá na televíziu alebo do smartfónu, je rodinou len „tak trochu“. Keď sú deti pri stole zamestnané počítačom, mobilom, a nepočúvajú sa navzájom, to nie je rodina, je to penzión.
Kresťanstvo má osobitné povolanie k radostnému spolužitiu, to všetci vedia. Pán Ježiš rád vyučoval pri stolovaní a neraz predstavoval Božie kráľovstvo ako slávnostnú hostinu. Ježiš si vybral stolovanie aj pre odovzdanie učeníkom svojho duchovného testamentu - urobil tak pri večeri -, testamentu zhrnutého v pamätnom geste jeho obety: daru svojho Tela a svojej Krvi ako pokrmu a nápoja spásy, ktoré vyživujú pravú a trvalú lásku.
Z tohto pohľadu môžeme isto povedať, že rodina je „doma“ pri svätej omši. To preto, že si prináša na slávenie Eucharistie vlastnú skúsenosť radostného spolunažívania a otvára ju milosti všeobecného radostného spolunažívania, Božej láske pre svet. Tým, že sa rodina zúčastňuje na Eucharistii, očisťuje sa z pokušenia uzavrieť sa do seba, upevňuje sa v láske a vernosti a rozširuje hranice vlastnej bratskej spolupatričnosti podľa Kristovho srdca.
V tejto našej dobe, poznačenej toľkým uzatváraním sa a toľkými múrmi, sa radostné súžitie, vytvárané rodinou a zväčšované Eucharistiou, stáva príležitosťou kľúčového významu. Eucharistia a  ňou sa živiace rodiny môžu zvíťaziť nad uzatváraním sa a budovať mosty vľúdneho prijatia a dobročinnej lásky. Áno, Eucharistia Cirkvi rodín, schopných prinavrátiť do komunity účinný kvas radostného spolužitia a vzájomnej pohostinnosti, je školou ľudského začleňujúceho prijatia, ktorá sa nebojí konfrontácií! Niet takých maličkých, sirôt, slabých, bezbranných, zranených či sklamaných, zúfalých a opustených, ktorým by eucharistické radostné spolužitie rodín nemohlo dať výživu, pookriatie, ochranu a prichýlenie.
Pripomenutie si rodinných cností nám pomôže tomu porozumieť. Sami sme mohli vidieť a stále i vidíme, aké zázraky sa môžu udiať, keď matka venuje pohľad, pozornosť, láskavosť a starostlivosť okrem svojich vlastných detí aj deťom iných. Až donedávna vystačila jedna mama na všetky deti z jedného dvora! A tiež dobre vieme akú silu nadobúda ľud, ktorého otcovia sú pripravení zmobilizovať sa na ochranu dieťaťa kohokoľvek, lebo deti považujú za nedeliteľné spoločné dobro, a tak cítia radosť a hrdosť z ich obrany.
Dnes mnoho sociálnych kontextov kladie prekážky rodinnému spolunažívaniu v radosti. Je to pravda, dnes to nie je ľahké. Potrebujeme nájsť spôsob ako ho obnoviť: pri stole spolu hovoriť, navzájom sa pri stole počúvať. Nie mlčanie, také, ktoré nie je mníšskym silenciom, ale egoistickým mlčaním: každý je upätý na to svoje, na televíziu či na počítač... a spolu sa nehovorí. Nie, žiadne takéto mlčanie. Obnovme túto rodinnú vospolnosť, a to aj prispôsobenú dobe. Ako sa zdá, radostné spolužitie sa dostalo do kategórie kúpy a predaja, ale takto sa stáva niečím odlišným. Požívanie jedál už nie je naďalej symbolom spravodlivého delenia sa s dobrami, ktoré nenechá bokom toho, komu chýba tak chlieb, ako aj citové prejavy. V bohatých krajinách nás to vedie k míňaniu na nadmernú konzumáciu a potom opäť míňame, aby sme sa dali do poriadku z toho, čo sme prehnali. Takýto nerozumný „obchod“ odvracia našu pozornosť od skutočného hladu tela i duše. Keď nie je radostné spolužitie, vládne egoizmus, každý myslí na seba. Tým viac, keď reklama zredukovala hlad len na chuť dať si niečo pod zub a na túžbu po sladkostiach. Zatiaľ čo mnohí, premnohí bratia a sestry zostávajú odlúčení od stola. Je to tak trochu na hanbu, nie?
Hľaďme na tajomstvo eucharistickej hostiny. Pán láme svoje Telo a vylieva svoju Krv za všetkých. Skutočne niet rozdelenia, ktoré by mohlo vzdorovať tejto sviatostnej obete; iba postoj falošnosti, spolupáchateľstva so zlom môže vylúčiť z účasti na nej. Každé iné vzdialenie sa nie je schopné vzdorovať bezbrannej sile lámaného chleba a lejúceho sa vína, sviatosti jediného Pánovho Tela. Živej a životodarnej zmluve kresťanských rodín, ktorá predchádza, podopiera a objíma  v  dynamizme svojej pohostinnosti každodenné námahy i radosti, spolupracuje s milosťou Eucharistie, ktorá je schopná vytvárať spoločenstvo, ktoré je neustále nové, svojou silou začlenenia a spásy.
Kresťanská rodina práve takto ukáže šírku svojho skutočného horizontu, ktorý je horizontom Cirkvi ako Matky všetkých ľudí, všetkých opustených a vylúčených, vo všetkých národoch. Modlime sa, aby mohlo toto rodinné radostné spolužitie rásť a dozrievať v milostivom čase nastávajúceho Jubilea Milosrdenstva. Ďakujem.
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar