Encyklika pápeža Františka

Na Sviatok Svätého Ducha 2015, v treťom roku svojho pontifikátu, vydal pápež František obežný list, čiže encykliku s názvom „Laudato síˇ“, ktorej dal podtitul „o starostlivosti o spoločný dom“. Sú to počiatočné slová, v stredovekej taliančine, známej Veľpiesne sv. Františka Assiského: „Laudato si´, mi Signore, per sora nostra matre Terra, la quale ne sustenta et governa, et produce diversi fructi con coloriti flori et herba“ – vo voľnom preklade: „Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru matku Zem, ktorá udržiava a riadi aj plodí rôzne plody s farebnými kvetmi a trávou“.
Predošlú encykliku „Evangelii gaudium“ – „Radosť evanjelizovať“ – venoval pápež katolíkom, v tejto sa obrátil na celú ľudskú rodinu, na všetkých obyvateľov nášho „spoločného domu“, čiže planéty Zeme, ktorú obývame. Pápež spolu so sv. Františkom nazýva našu matku Zem „sestrou“. Táto Zem s jej obyvateľmi je „náš spoločný dom“, o ktorý sa máme všetci starať. Je to živá i mŕtva príroda, tvorstvo, zvieratá, vzduch, voda, moria, rieky, lesy, prostredie a samozrejme človek, ľudia.
Pápež František nadväzuje na biblickú reč a na myšlienky svojich predchodcov, ktorých ešte pamätajú naše generácie. Sú to veľkí pápeži, zväčša už vyhlásení za svätých, alebo na ceste k vyhláseniu. Je to ponajprv Ján XXIII., ktorý počas akútnej hrozby atómovej vojny obrátil na ľudstvo výzvu o mier „Pacem in terris“. Pavol VI. poukázal na nebezpečenstvo ekologickej katastrofy, keď v reči na FAO prehlásil: „Najobdivuhodnejšie technické vynálezy, bohatý hospodársky pokrok sa nakoniec obrátia proti človekovi, ak ich nesprevádza ozajstný sociálny a morálny pokrok“.  Ján Pavol II. vyzval ku globálnemu „ekologickému obráteniu“ a rešpektovaniu prírody. Benedikt XVI. upozornil, že človek sa nestvoril sám, že je tvor obdarený duchom a vôľou a aj on sám je príroda, môže však prírodu aj poškodiť, ako aj naskutku spôsobuje veľa rán prirodzenému prostrediu. Ako hovorí sv. Pavol  „celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz“ (Rim 8,22).
Pápež František sa nechal inšpirovať aj carihradským ekumenickým patriarchom Bartolomejom, ktorý menuje nasledovné prečiny ako ozajstné hriechy proti stvoreniu: „Keď ľudské tvory ničia biologickú rôznosť v božom tvorstve; keď ohrozujú zemskú celistvosť a prispievajú k zmene povetria tým, že zbavujú zem prírodných lesov alebo ničia vlhké zóny; keď znečisťujú vody, pôdu, vzduch: to všetko sú hriechy, a hriech proti prírode je zločin proti nám samým a proti Bohu“. Patriarcha upozornil na etické a duchovné korene tých problémov, ktoré nie sú len technické, ale vyžadujú aj zmenu v zmýšľaní.
Sv. František z Assisi ako inšpirátor bol veľký pomocník pápeža Františka pri písaní tejto encykliky. Mal zvláštny pomer k božím tvorom, najmä k chudobným a opusteným ľuďom. Miloval radosť, chudobu a mali ho radi pre jeho jednoduchosť a úsmev. Keď pozeral na slnko, na mesiac, na maličké zvieratká, reagoval spievajúc chvály na Boha a pozýval všetky tvory, aj tie nerozumné, aby oslavovali a milovali Stvoriteľa. Každý tvor bol pre neho brat a sestra. Ak my ľudia stratíme tento citlivý postoj k prírode a k svetu, tak sa staneme len pánmi, vládcami, požívateľmi, konzumentmi prírodných bohatstiev. Stratíme skromnosť a starostlivosť o tieto dobrá, ktoré boli také prirodzené Františkovi z Assisi. On nás nabáda, aby sme v prírode videli nádhernú knihu, v ktorej Boh nám hovorí a zjavuje čosi zo svojej krásy a veľkosti. „Veď to, čo je v ňom neviditeľné (píše sv. Pavol Rimanom 1,20) – jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“. Pápež František sa obracia na všetkých ľudí, aby sa starali o náš spoločný domov, aby ho chránili, spolupracovali na jeho rozvoji a neprivádzali ho k úpadku a škodám, ktoré postihujú najmä bezbranných chudobných ľudí.
Ako teda máme budovať budúcnosť našej planéty? Aký svet chceme zanechať budúcim generáciám i našim deťom ? Tak sa pýtajú naši spolupútnici na tejto zemeguli. Juhoafrickí biskupi, ktorí majú pred očami obrovské škody, ktoré spôsobili v zhone za čím väčším ziskom ľudia na lesoch, na minerálnom a prírodnom bohatstve, nemajú pochybnosť: „K náprave škody spôsobenej ľuďmi na Božom stvorení sú nutné schopnosti a nasadenie všetkých“. Pápež František venuje celú encykliku úvahám o vzťahu človeka k prírode, ktorý môže byť a často aj je nesprávny a škodlivý pre rozvoj ľudstva samého i stvorenia. Pri tom bohato čerpá z biblických a kresťanských prameňov, najmä z posledných pápežov. On sám už v úvode spomína niektoré z tých otázok, napríklad: Je pravdou, že všetko na svete je vnútorne pospájané? Stačí nám technický pokrok k rozvoju ľudstva? Má každé stvorenie svoju vlastnú hodnotu? Aké je postavenie človeka v prírode: pán-vlastník alebo správca? Krehkosť našej planéty a jej vplyv na chudobu ľudí? Ako treba zaobchádzať s darmi a bohatstvom prírody? Ako odstrániť škody spôsobené dymom, odpadkami, počasím, dopravou, priemyslom, chémiou, a podobne? Ako zaistiť podstatné zdroje stravy, bývania, zdravia, energie,  prístupné aj chudobným?
Máme teda v rukách „sociálnu“ encykliku, a nie „zelenú“, ako ju niektorí mýlne pomenovali. Je to príspevok pápeža Františka k dnešnej ekologickej kríze. Sú to úvahy o koreňoch tejto krízy, ktorú spôsobuje najmä zhon za rýchlym a ľahkým ziskom, bez ohľadu na zachovanie prírodných dobier.
Vznikli pokusy prehlásiť encykliku za pravičiarsku alebo za ľavičiarsku. Svojim obsahom o sociálnej spravodlivosti sa ona zaraďuje medzi veľké „sociálne“ encykliky. Používa často názvy z reči sociológov, ako je: prostredie, habitat, ekológia a podobne; kritizuje niektoré názory o samospasiteľnom voľnom trhu, keď sa zanedbáva ľudská osoba a spoločné dobro. Ale predkladá celistvú, integrálnu  ekológiu ktorá vidí vo stvorení obraz Stvoriteľa a v prírode a zemi spoločný dom pre človeka, pre ľudí. Človek a príroda spolu ako odraz krásy a múdrosti Stvoriteľa.  
Vďaka Bohu a pápežovi Františkovi za tento dokument!
Jozef kard. Tomko

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar