Vatikán 15. novembra – Príhovor Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v 33. nedeľu cez rok 15. novembra 2015:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium tejto predposlednej nedele liturgického roka nám predkladá časť Ježišovej reči o posledných udalostiach ľudských dejín, nasmerovaných k plnému uskutočneniu Božieho kráľovstva (porov. Mk 13,24-32). Je to reč, ktorú Ježiš predniesol v Jeruzaleme ešte pred jeho poslednou Veľkou nocou. Obsahuje niektoré apokalyptické prvky, ako vojny, biedu, kozmické katastrofy: «slnko sa zatmie, mesiac viac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba  a nebeské mocnosti sa budú chvieť» (v. 24-25). No tieto prvky nie sú podstatou posolstva. Ústredným jadrom, okolo ktorého sa Ježišova reč točí, je on sám, tajomstvo jeho osoby, jeho smrti a vzkriesenia, a jeho návratu na konci čias.
Naším konečným cieľom je stretnutie so vzkrieseným Pánom. A ja by som sa vás chcel opýtať: koľkí z vás máte toto na pamäti? Raz príde deň, keď sa stretneme s Pánom z tváre do tváre. A toto je naším cieľom: toto stretnutie. Neočakávame nejaký čas alebo nejaké miesto, ale ideme v ústrety jednej osobe: Ježišovi. Preto otázkou nie je „kedy“ nastanú varovné znamenia posledných čias, ale to, aby nás našiel pripravených na stretnutie. A nejde ani o to, aby sme poznali, „ako“ sa tieto veci uskutočnia, ale „ako“ sa máme správať, dnes, pri ich očakávaní. Sme povolaní žiť prítomnosť a stavať našu budúcnosť s pokojom a dôverou v Boha. Podobenstvo o figovníku, ktorý vzchádza ako znamenie blížiaceho sa leta (porov. v. 28-29), hovorí, že perspektíva konca nás neodvracia od prítomného života, ale poukazuje nám na naše dni pod zorným uhlom nádeje. Je to tá cnosť, ktorá sa žije veľmi ťažko: nádej, najmenšia z cností, ale zároveň najmocnejšia. A naša nádej má tvár: tvár vzkrieseného Pána, ktorý príde „s veľkou mocou a slávou“ (v. 26), to znamená, že zjaví svoju ukrižovanú lásku premenenú vo vzkriesení. Víťazstvo Ježiša na konci čias bude víťazstvom Kríža, dôkazom, že obetovanie seba samých z lásky k blížnemu na pripodobnenie sa Kristovi je jedinou víťaznou mocou a jediným pevným bodom uprostred zmätkov a tragédií sveta.
Ježiš Kristus nie je iba miestom zavŕšenia pozemskej púte, ale je trvalou prítomnosťou v našom živote: je vždy po našom boku, stále nás sprevádza; preto, keď hovorí o budúcnosti  a nasmerúva nás na ňu, je to vždy preto, aby nás priviedol k prítomnosti. Stavia sa proti falošným prorokom, proti jasnovidcom, ktorí vidia blízky koniec sveta a proti viere v osud. On je po našom boku, kráča s nami, má nás rád. Chce oslobodiť svojich učeníkov každej doby od zvedavosti ohľadom dátumov, predpovedí, horoskopov, a sústreďuje našu pozornosť na dnešok dejín. Chcel by som sa vás opýtať – ale neodpovedajte, každý nech odpovie vo svojom vnútri: Koľkí z vás čítajú horoskop dňa? Nech odpovie každý. A keď dostaneš chuť prečítať si horoskop, pozri sa na Ježiša, ktorý je s tebou. To je lepšie, bude ti lepšie. Táto Ježišova prítomnosť nás povoláva k očakávaniu a bdelosti, ktoré vylučujú tak netrpezlivosť ako aj prispatosť, tak úniky do budúcnosti ako aj uväznenie seba samých v terajšom čase a vo svetáckosti.
Ani v našich dňoch nechýbajú prírodné a morálne pohromy a ani protivenstvá a súženia každého druhu. Všetko pomíňa, pripomína nám Pán. Iba On, jeho slovo, zostane ako svetlo, ktoré vedie a dodáva odvahu našim krokom, a stále nám odpúšťa, pretože je po našom boku. Treba len naňho hľadieť, a premení nám srdce. Panna Mária nech nám pomáha dôverovať Ježišovi, pevnému základu nášho života, a pretrvávať s radosťou v jeho láske.
(Preklad: Slovenská redakcia VR) 

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar