Do tohtoročného adventu ponúkam jeden zo starších článkov vzácneho autora Jozefa Krišandu. Jeho prorocké slovo je čím ďalej tým viac aktuálne. Posúďte sami.
Vážení čitatelia! Dovoľte mi, aby som Vás ponúkol do adventného šalátu, ktorý dúfam v pokoji strávite a nedostanete z neho poruchy kresťanského správania sa. Jadro tohto šalátu tvoria prežité skúsenosti, prežuté trápenia, prehltnuté slzy a strávené vedomosti.
Ani sa mi nechce veriť, že od novembrových udalostí v roku 1989 uplynulo už 15 rokov. Mnoho sa zmenilo k lepšiemu, niečo k horšiemu a povedzme si, že k lepšiemu by sa mohlo zmeniť ešte viac. Vládne neistota a niekde hrozí aj psota. Z dôchodkového poistenia sa nám už stáva pomaly stĺporadie - samý pilier. A aj tak mu minulosťou poučení ľudia neveria. Tí, ktorí robia, nevedia, či robiť budú, tí, ktorí nemajú prácu neveria, že robiť budú a tí, ktorí dlho robia, nevedia, či sa dožijú dôchodku. Znie to cynicky, ale toto je ideálom pre štát. Odpracovať svoje a: „Hor sa proletár na cintorín!" Nebudeš si len tak užívať starobný dôchodok! Nad hrobom ti porečnia odboroví predáci, aký si bol dobrý pracovník a pre istotu nezverejnia, v akých podmienkach si pracoval a za koľko.
Nežná revolúcia mohla prebehnúť nežne, pretože tomu priala aj geopoliticka situácia. Bývalí vysokí stranícki funkcionári sa mohli pretransformovať na kapitalistov, lebo sme im to my dopriali. Teraz sa však dobre etablovali pri korytách, vykašľali kadidlový dym zo zriedkavo navštívených polnočných a nadobudli sebavedomie, čo dávajú aj niekedy patrične najavo. Bolo však aj dobre, že Nežná revolúcia prebehla tak, ako prebehla, že sa to nedialo nejakým krutým spôsobom, lebo by sa ublížilo mnohým nevinným ľuďom a navyše každá revolúcia požiera aj tých, ktorí ju vyvolávajú.
Množstvo ľudí začalo na komunistov s láskou spomínať. Aké to bolo dobré iné si myslieť a iné žiť. Ako to stačilo len chodiť do kostola mimo, pokrstiť mimo a žiť si svoj živôtik v súkromí a niečo iné na verejnosti. Na Slovensku sa nám opäť sčervenieva, ale aj zdementnieva. Ak sú v rozhlase besedy s veriacimi politikmi alebo kňazmi, tak to vidieť na obsahovej úrovni príspevkov a pestrej palete nadávok. Takto sa zúrivo nenávidiaci dovolávajú kresťanskej lásky, a to od nás večne musiacich milujúcich. Kedysi sa hľadali medzi kňazmi nepriatelia štátu a spoločenského zriadenia, dnes sa hľadajú spoločensky nepríťažliví a málo ohybní prípadne pedofilní - podľa vzoru USA. Ak ich v Spojených štátoch objavili tak, ako zbrane hromadného ničenia v Iraku, tak som im veľmi vďačný za takéto „spoľahlivé" informácie. Ak možno z každého procesu s obvineným kňazom vytĺcť nejaké peniaze, tak to zase smrdí „syndrómom Lewinská". To je však aj výzva pre nás kňazov, aby sme napriek ťažkostiam prežívali svoje kňazstvo úprimne. Prvý pápež nám píše: „Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky" (1 Pt 2,12). Týka sa to však aj všetkých kresťanov!
V spoločnosti je množstvo paradoxov, ktoré máme možnosť pozorovať. Rýchle a silné autá sa najviac ponáhľajú. Žeby nestíhali? Chudobní ľudia musia nakupovať aj v nedeľu. To tam dávajú zadarmo? Nezamestnaní pracujú aj v nedeľu. To majú určite málo času cez týždeň! Európa sa odkresťančuje, rúbe do vlastných koreňov a má sa na čo tešiť. Ak Židia poklonkovali pohanským národom a potupovali svoje tradície, potom boli od týchto národov aj utláčaní a to aj takým spôsobom, ktorý pripomína praktiky terorizmu. Izaiáš o tom píše: „Tisíc sa vás zatrasie pred hrozbou jedného, pred hrozbou piatich utečiete..." (Iz 30,17). Stačí zopár teroristov s trhavinami a mnohí sa budú triasť. Ani my Slováci nebudeme výnimkou. Zatiaľ sa bojíme len bielych práškov a tmavších bráškov. Faktom však ostáva, že jeden na všetko odhodlaný lev rozpráši aj stádo umiernených a so svojou pasivitou zmierených baranov. O našich celebritách a rýchlozbohatlíkoch akoby písal žalmista: „Neprekáža im zhola nič, sú zdraví a vypasení, nesužujú sa ako iní smrteľníci, ani netrpia ako iní ľudia" (Ž 73, 4-5). A čo sa týka niektorých politikov, tiež to neznie lichotivo vo vyjadrení proroka Izaiáša: „Tvoje kniežatá – hľa vzbúrenci a spoločníci zlodejov, každý má rád dary, ženie sa za odmenami, sirote k právu nepomôžu a žaloba vdovy k nim nedôjde" (Iz 1,23).
Nečakajme ani, že sa chudoba úplne spomedzi nás vykorení. V knihe Kazateľ sa píše: „Ako sa množí majetok, tak sa množia aj tí, čo z neho jedia". (Kaz 5,10a). Na štátnej úrovni sa to prejavuje tak, že čím je bohatší štát, tým ma prebujnelejší štátny aparát a inštitúcie do výmyslu sveta, bez ktorých sa naši predkovia zaobišli a žili v poriadku. O dnešnej situácii v Európe akoby písal Chalíl Džibran: „Moji priatelia a spolupútnici, ľutujte národ. ktorý má veľa povier a nijaké náboženstvo." Čomu všetkému sú schopní veriť kresťania a ako sa dokážu protiviť Kristovej náuke len potvrdzuje pravdivosť tohto citátu. Európa má určité pramienky povzbudivej demokracie. Odvažujem sa povedať priam biblické. Skoro ako v Sodome a Gomore, alebo pred potopou sveta. Kedy: „Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy koľko len chceli..." (Gn 6, 2). Potom už vieme, ako Pán Boh, ktorý sa vysmievať nedá, riešil túto situáciu, či už v Sodome a Gomore, alebo s ľudstvom pred potopou. Boh je láskyplný pedagóg a nie slaboch, ktorý bude donekonečna cúvať pred našou hrdou zlobou. Ale Pane Bože, poviem ti tak. čo sa týka nás, nám uplne postačia povodne a víchrice. Kedysi bola v televízií relácia: Vtipnejší vyhráva. Dnes v médiách a bulvárnych periodikách: Šibnutejší vyhráva. Normál a tradícia nepriťahuje. Som veľmi povzbudený, že množstvo veriacich číta najkatolíckejší týždenník na Slovensku. Je ním Plus 7 dní! Vždy sa tam píše o Katolíckej cirkvi a o katolíckych kňazoch. Asi preto si ním mnohí veriaci „zvyšujú" svoju náboženskú a vedomostnú úroveň. Cirkev a kresťanstvo sa trochu nadýchalo pokoja a vyzerá to tak, že opäť bude tlačené pod hladinu a potápané, či už mediálne alebo prakticky. Ma to aj svoju výhodu - pôjdeme do hĺbky.
Vstúpili sme do Adventu. Pripomíname si, že z majestátu večnosti prišiel k nám Boh. Prišiel, ale sa aj znova vráti k nám. Nájde ešte vieru na zemi (porov. Lk 18, 8)? Ako sa budeme vyhovárať? Navrhujem, aby sme jednotne hovorili: „Kým sme my spali, oni nám ho ukradli". (porov. Mt 28,13b). Tak teda spime. Nepriatelia Krista nás pochvália, že sme tolerantní, demokratickí, obľúbení aj oblbení. Pozor, môžu sa správať presne ako mäsiar, ktorý ide zabiť prasiatko. Škrabkaním za špinavými a zapchatými uškami ho upokojí, aby mu mohol zasadiť smrtiaci úder...
S pozdravom: "Nech žije Santa Klaus a predvianočný biznis nech prekvitá!"
Jozef Krišanda, katolícky kňaz
PS.: No neviem, či Vám to chutilo. Ak nie, napíšem na budúce niečo celistvejšie.