Schopnosť myslieť náš robí ľuďmi. Schopnosť premyslieť si (skôr než niečo vykonáme) nás robí rozumnými ľuďmi. Asi netreba príliš zdôrazňovať túto potrebu. Nemali by sme konať impulzívne, bez rozmýšľania. Je to síce spontánne, ale ...riskantné. Bez rozmyslenia podliehame aktuálnym emóciám, náladám. A to býva často zradné – takto sme totiž schopní urobiť aj veci, ktoré by sme inak neurobili a neskôr ich ľutujeme. (Preto sa mi, napríklad, ani nepáči, keď sa v nejakej ankete – ktorá chce byť seriózna – pýtajú, „čo vám prvé napadne...?“ Pokiaľ výskum nie je zameraný len na moje inštinkty či podvedomie, tak to nepokladám za výpovedné o tom, čo si na danú tému naozaj myslím.) Ak by som chcel napísať len toto, neoberal by som cteného čitateľa o drahocenný čas.

Chcem totiž poukázať aj na nebezpečenstvo opačného extrému.

V angličtine je veľmi zaujímavá dvojica vyjadrení, ktorá nám v tom môže pomôcť:

„to think over“ – premýšľať o niečom

„to overthink“ – príliš premýšľať

Predpona „over“ tu slúži práve v tomto zmysle. V slovenčine máme na to predponu „pre“ (napr. v slove preexponovať, prekombinovať), ale v slove „premyslieť“ neplní túto funkciu (podobne ani v slovách prehĺbiť či pretvoriť).

Ale späť k veci. Dá sa premýšľať príliš? A ak áno, čo je na tom „príliš“, teda čo je na tom negatívne?

Práve použitie onoho anglického slova ukazuje, kde je problém. Kontext, v ktorom ho v angličtine nachádzame, vyjadrujeme v slovenčine slovným spojením „vŕtať sa v niečom“, neustále sa „v tom variť“ a pod. Je to stav, keď nad niečím rozmýšľame, ale nedokážeme prísť k želateľnému záveru – rozhodnutiu. Stále sa nám objavujú rôzne „ale“... a najčastejšie „čo ak?“. Tu už prichádza nevyhnutná bolesť hlavy (obrazne či aj doslova) a nálada klesá pod ťarchou nespracovaných myšlienok.

Výbornou pomôckou na utriedenie myšlienok môže byť zapísať si, o čom uvažujem, resp. čo zvažujem – „za“ i „proti“ jednotlivých alternatív. Písal som o tom tu:

https://stanokosc.blogspot.com/2022/12/dennik-moja-butlava-vrba.html

Teda pozor - aj myslenie nielenže môže bolieť, ale dokonca aj škodiť. Ak je ho priveľa, v tom zmysle, že nie je konštruktívne, teda nevedie k rozhodnutiu.