V prvý májový víkend som dostala od Pána nádherný darček. "Dostala som" Žalm 27,

Bolo to tak. Pán ma zavolal na duchovné cvičenia v Levoči. A k dobrým duchovným cvičeniam patrí aj dobrá svätá spoveď. Juj, veru táto bola dobrá. Dostala som presne to, čo som potrebovala. Radu, pochopenie, modlitbu a silu postavenú na Božom Slove.

*** *** ***

Osobne mám problém predovšetkým s rozhodovaním. Vždy som sa bála, že moje rozhodnutie nebude to najlepšie možné. Vždy, keď som sa už-už blížila nejaké rozhodnutie urobiť, vzápätí som ho spochybnila, či by nebolo lepšie urobiť to nejako inak. No hrúza... A tu mi na moje problémy kňaz odpovedal Božím slovom: "Rozhodnutia Pánové sú správne, potešujú srdce."

A takisto moje rozhodnutia budú vždy správne a potešujúce - Pán z nich bude mať radosť - ak ich urobím s Ním. V jednote s Jeho vôľou, po konzultácii s Ním. Aj ja nájdem radosť v Pánovi - nech už sa rozhodnem akokoľvek.

*** *** ***

A za "domácu úlohu" (alebo presnejšie "za pokánie") mi dal pomodliť sa žalm 27.

Veru, vtedy som ešte nevedela, aký poklad v tomto žalme nájdem.

Hneď som aj zašla do kaplnky a po ďakovnej modlitbe za milosť odpustenia som sa začítala do tohto žalmu.

Pán je moje svetlo a moja sprása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

A začínalo mi to dochádzať.

Veru, koho sa mám báť? Veď Pán - Pán pánov, a Kráľ kráľov je so mnou. Pred kým sa mám strachovať?

Či azda pred zlým rozhodnutím?

No a čo? Veď Pán je pán. On je všemohúci. Akože by nedokázal (alebo vari nechcel??) zakomponovať moje slobodné rozhodnutie (akékoľvek by bolo) do svojich dokonalých plánov?

Alebo sa mám strachovať pred posudzovaním ľudí? Že azda vyhodnotia moje rozhodnutie ako neštandardné? Alebo si o mne pomyslia niečo nelichotivé?

No a? Veď nezáleží na mienke ľudí, ale jedine na tom, čo si o mne myslí môj Pán. A On veľmi dobre vie, prečo som sa rozhodla práve takto. Aj keby to nebolo dokonalé rozhodnutie! On ma nikdy neprestane milovať. Jeho priazeň je rovnaká nech urobím alebo neurobím čokoľvek!

Mám sa báť svojej nedokonalosti?

A ako by to bolo, ak by som bola dokonalá? Kde by potom bola láska? Pokora? Vedomie, že Ho potrebujem? Nemám sa spoliehať na seba a svoju "dokonalosť" (snahu o dokonalosť). Mám sa vo svojej nedokonalosti a slabosti spoliehať len na Pána. To ON je mojím záchrancom, ochrancom i svetlom. Nemusím sa báť! A nemusím byť ani dokonalá. Môžem pokojne robiť "zlé" rozhodnutia. Ak ich len nerobím vedome zlé - to by som odmietla môjho Pána a to nechcem. Ale to On predsa dobre vie, že to nechcem, tak prečo sa báť? :)

Mám sa báť, že nenájdem to jediné správne najlepšie dokonalé riešenie?

A existuje vôbec také? Každé rozhodnutie je dobré - ak ho robím pred Pánom. On mi predsa daroval slobodu. Aj slobodu rozhodovania. Slobodu túžob. Slobodu chcieť dobré veci. A rozhodnúť sa ktorých vecí sa vzdám... A ON - On sám naplní môj pohár tým najlepším! Čo to bude? Neviem, možno niečo celkom iné, ako som čakala, alebo pýtala. Ale viem - verím - že to bude to najlepšie, čo môže byť. Veď Darca od ktorého ich dostanem je ten Najlepší aký môže byť!

ON JE MOJE SVETLO.

Vďaka, Pane, za tvoje svetlo. Že ty sám chceš byť svetlom môjho života. A že v Tebe aj ja smiem byť svetlom pre iných (tak ako mesiac odráža svetlo slnka, ja môžem odrážať Tvoje svetlo pre tých, čo sa práve nachádzajú v noci). Vďaka Ti, Pane, že sa vždy a vo všetkom môžem spoľahnúť na Teba. Aj v tom - alebo najmä v tom - čo je pre mňa najžažšie. Ty si mojim svetlom, ktoré osvecuje moje rozhodnutia.

Ty si svetlom aj pre mojich bratov a sestry - ktoré osvecuje tie oblasti, ktoré sú ťažké pre nich. - Pre každého to môže byť niečo iné. Ale to svetlo - svetlo života - si TY. Pre každého jedného z nás. Vďaka Ti za to, Pane!

Žalm 27

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú.

Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.

O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám.

A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.

A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.

Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár.

Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.

Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.

Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

Nevydávaj ma zvoli utláčateľov, veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí.

Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána

Amen.