Hoci Eliášovi nie je venovaná v Písme osobitná kniha, knihy Kráľov predstavujú Eliáša ako toho, ktorý núti Severnú ríšu k rozhodnutiu: Pán,Boh alebo Baal.

Baalovo náboženstvo pritiahlo odpadlých Izraelcov.Pohodlné náboženstvo- prinášať obety zväčša na vrchoch súčasne s orgiami, rítami plodnosti.Bolo to pôvodné náboženstvo Kannancov,ktorí sa miešali po rozdelení kráľovstva s Izraelitmi ešte viac a tak prenikalo ticho a nenápadne medzi nich.Najvyšší rozkvet dosiahla táto viera v období vlády Achaba v rokoch 875-854 pred Kr. Jezabel,Achabova žena zaviedla tento kult ako "štátne náboženstvo". Ženský protipólom Baala bola Aštarta. Na území bujnie záplava ich bôžikov v podobe posvätných kolov a skál.

Pán prehovoril v slovách proroka Eliáša. Bol to akýsi starozákonný Ján Krstiteľ, askéta, oblečený do kozej kože.Jeho meno možno preložiť:"Pán je Boh".Odvážil sa predpovedať Boží trest. Tri roky a šesť mesiacov nepršalo.Eliáš sa stiahol na púšť a u vdovy, ktorej zázračne rozmnožil olej i múku a vzkriesil syna. Napokon dostal odvahu znova prísť pred kráľa Achaba a vyzvať ho čoby na "súboj", ktorý Boh je pravý.

Históriu pripomínajú pútnikom sprievodcovia na hore Karmel.Boli postavené dva oltáre a na ne priniesli obetné zvieratá. 1 Kr. v 18 kapitole veľmi podrobne popisuje okolnosti zázraku. Prívrženci Bála tancovali, vyrevovali a vzývali ho, no Boh ohňom neodpovedal-Eliáš, ktorý postavil oltár z dvanástich kameňov, ktorí značili kmene izraelské, hoci už rozdelené, dal naliať na svoju obeť trikrát štyri vedrá vody na obetný dar svojmu Pánovi.

Eliáš sa vrúcne modlí : "Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobníka že som všetko toto urobil pre tvoje SlvoVyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že Ty si Pán a že Ty si obrátil ich srdce späť"." (1 Kr.18)

Eliášova modlitba je vyslyšaná. Pánov oheň z neba strávil obetu,drevo, kamene.......a onedlho sa objavil v krajine aj toľko vytúžený dážď na jeho ďalšie prosby.

°°°°°°°°°°

Eliáš nechcel svoju slávu, ale slávu Božiu. A rovnako úprimne túžil po tom, aby sa vrátili ľudia  k pokániu a pravému Bohu.

Premýšľam dnes zvlášť nad kňazským  povolaním, nad nadšením a túžbou urobiť čosi aj dnes, keď ľudia, ktorí sa nezriedka chvascú, ako aj oni miništrovali a boli na birmovke,Boha toľko tupia, vysmievajú sa z neho,urážajú ho.

Všemocný Pane, Tebe nič nie je nemožné. Vyzbroj mladých mužov, ale i tých, ktorí sa zodrali v Tvojej službe a ubúda im síl, odvahou zápasiť za Tvoj návrat do ľudských sŕdc až do konca. A nám daj do mysle i do úst radšej modlitbu, ako kritiku a ohováranie.

A nezabúdajme na všeobecné kňazstvo nás všetkých, ku ktorému sme boli povolaní krstom a posilnení sviatosťou birmovania.

A pospytujme si svedomie, či aspoň v kútiku duše nenosíme nejakú poveru. Niečo "pre šťastie". Naše jediné šťastie a záštita je Pán.