Radostný deň vám želám, priatelia!

Tentoraz vám prinášam moje pravidelné "vďačné zamyslenie" už v pondelok. A bude to tak po celé prázdniny, aby som držala krok s vami, ktorí ste sa rozhodli zapojiť do akcie Vďačné leto 2017. Nech sa páči, tu sú moje dary, ktoré som dostala v uplynulom týždni:

Ak som minulý týždeň nazvala zvláštnym a náročným, tak tento týždeň dosiahol ešte väčšiu intenzitu. Uvedomovala som si počas neho veľmi silne Božie milosrdenstvo a tiež mnohé dary (a darčeky), ktoré som dostávala, ale aj také, ktoré som ja smela sprostredkovať iným. Napriek tomu som niekoľko dní nepísala / nekreslila ani do svojho zošita vďačnosti. Nie, žeby som nebola vďačná, ale hlavnou témou týchto dní bolo pre mňa niečo veľmi silné a veľmi osobné... Niečo, čo sa nedá dosť dobre zachytiť na papier (a už vôbec nie na internet).  O to intenzívnejšie som všetko prežívala vo svojom srdci.
 

Radosť, ktorá zavládne v nebi s každou novou dušičkou.

Prvý zápis od minulého utorka bol až vo štvrtok 29. júna:

"Som vďačná za víťazne dobojovaný boj. Som vďačná za pokoj v duši. Som vďačná za radosť, ktorá zavládne v nebi s každou novou dušičkou. Som vďačná za slávnosť Petra a Pavla. Som vďačná za Ježišovo srdce, že sa smieme ponárať do Jeho lásky, že tak veľmi túži ukázať nám ako veľmi nás miluje... a že sa vždy a vo všetkom môžeme spoliehať na Jeho Milosrdenstvo."
 

Pokojný čas na balkóne...

Piatok 30. júna:

Dnes ďakujem za ... Opadnutie stresu. Aj za slabosť s tým spojenú. Za mojich blízkych, ktorí stoja pri mne. Za milujúceho manžela. Za syna, a jeho šťastný návrat domov po týždni. Za pokojný čas na balkóne - vo dvojici, trojici, alebo osamote s Pánom. ... A za vedomie, že vždy, vždy som v Jeho láske (aj keď by mi bolo veľmi zle).
 

Výhľad z balkóna na kostolnú vežu

Sobota 1. júla:

Obdobie útlmu pokračuje. Predchádzajúce dni boli naozaj náročné. Hoci sa mi zdalo, že to zvládam (aj emocionálne), teraz len ťažko hľadám spôsob, ako zregenerovať a znovu načerpať síl. Svetské spôsoby (spánok, jedlo, oddych, zábava...) zlyhávajú. Až v modlitbe moja duša dokáže spočinúť a konečne načerpať nových síl.
 

Kaplnka Panny Márie Fatimskej vo Františkánskom kostole. (Viac obrázkov bude v samostatnom článku)

Koniec výhovorkám, vybrali sme sa večer s rodinou na sv. omšu a na sv. spoveď. A moja duša sa hneď cítila občerstvená, naplnená, v bezpečí domova. Vďaka, Ti, Pane!
 

Letný obrus so žltým lemom. Nakreslila som si ho. (Originál môžete vidieť tu: link)

Dnes sa chlapci pochlapili a upratali kus priestoru o ktorý sme bojovali už dosť dlho (a popritom zapojili akúsi techniku - zajtra sa tešíme na domáce kino :) ). Som vďačná za ten kúsok vydobytého priestoru, i za možnosť konečne si vyzdobiť uprataný stôl podľa svojho - na tému LETO.

Som vďačná za letnú náladu. Za letný šat domova. Za chuť hrať sa. Za projekt "Vdačné Leto 2017" . Za "prazdninovú výzvu KPD" a kocky kalerábu v polievke. Za lokše na zajtrajšiu oslavu. Za žltý obrus na stole. I na obrázku... A že som si to všetko dokázala užiť.

Dnešným ostatným (spomenutým) darom je modlitba. Pri príležitosti prvej soboty som si vyhradila štedrý čas na rozjímavú modlitbu. A stálo to za to. Ďakujem!
 

Nedeľa 2. júla:

Som vďačná predovšetkým za moju mamu. Za vzťahy, ktoré medzi sebou máme a vždy sme mali. Za radosť, ktorú si vieme navzájom dávať. Za jej svetielka v očiach. ... a za peknú oslavu jej xx narodenín.
 

Leto je, keď kvitnú slnečnice. Už je. Aj na mojom balkóne.

Spomínate si na slnečnicu, ktorej púčik som vám ukazovala v minulom príspevku? Tak už nám krásne rozkvitla. A až teraz som si na fotografii všimla, že jej kvet má tvar srdca. Odkaz lásky. Leto na balkóne.

A to je na dnes všetko. Pondelkové dary vám ukážem až nabudúce. Teraz už len prianie, aby vaše leto bolo plné radosti - bez ohľadu na to, čo prežívate. Aj v náročných dňoch môžeme nájsť stopy Božej lásky k nám. A o to ide aj v tomto našom projekte "Vďačné leto". Majte sa krásne!