Teším sa, že ani v októbri som nezostala s mojim ďakovaním sama. Jodie (U čtyř kohoutků) okrem iných článkov publikovala aj jeden, ktorý má vďačnosť za október priamo v názve: Vděčný říjen. 

A už prichádzame k mojim príspevkom (blog Letitia svetu)

V poste Všetko má zmysel, ak to robím pre nebo píšem o tom, ako sa mi nechcelo do práce, ako ma niekedy prepadá pocit márnosti a zbytočnosti - a o tom, kde v takých chvíľať hľadať zmysel všetkého, čo napĺňa moje dni, zmysel práce, námahy, ťažkostí... Píšem tiež, ako som Bohu "opatrne ďakovala" za svoje slabosti a neschopnosti...

Prečítajte si. Možno tie slová povzbudia aj vás. 

O radosti byť ženou a aj svojim telom vyjadrovať Bohu všetko, čo k nemu cítim, píšem v článku Vďačná chvíľka: Modliť sa tancom. A tiež o tom, ako prežívam október, mesiac modlitby a ruženca. 

Môj posledný októbrový príspevok - Vďaka, že ma sýtiš dobrými vecami hovorí o tom, aké dobré je "byť hladný". O tom, koho Boh "sýti dobrými vecami" a koho "prepustí naprázdno". A tiež o tom, čo znamená "obliecť si svadobný odev". A o pocitoch. Že ich nemusíme skrývať, alebo upratať, aby sme "sa cítili správne". Pocity sú na to, aby sme ich precítili. A potom odovzdali Bohu.

Ale radšej si prečítajte celý článok, aby vám to dávalo zmysel. 

Želám vám pokojné a radostné dni. A hlad po všetkých dobrých veciach, ktorými vás Boh túži naplniť. 

Eva - Letitia.