ktorý otvára srdce vďačnosti. Slovo Božie... mocné a účinné... Premena zmýšľania Rim 12,2; Radujme sa a vzdávajme vďaky Bohu bez prestania!

Písmo sväté je plné povzbudení k radosti. Nepamätám si počet viet - niekto ich už zrátal :o), je ich veľmi veľa. Budem si ich postupne "vyberať" lebo každá z tých výziev je nabitá mocou a už len jej vyslovovanie premáha moje prekážky, ktoré ma doteraz! držali pod papučou, lebo som sa nedokázala zo srdca radovať. hej, krátko, hádam jeden deň, keď sa mi darilo a všetko išlo hladko, a hlavne, ak som ja mala ôdobrú náladu"... To nie je problém, radovať sa, alebo ďakovať. Iné je, ak sú dni "bežné", t.j. obyčajné, s kopou práce a povinností, z ktorých mi takmer všetky "lezú na nervy", lebo ... to poznáte. Počula som na jednej prednáške nasledovné:

Môžeme sa modliť k Bohu, aby Boh VZAL preč to "niečo" - niekoho odomňa... aby vzal preč tú záležitosť, toho človeka, tie negatívne a nepríjemné veci, podmienky, ľudí, prácu, manžela, spoločenstvo ...alebo - odporúča sa - zmeniť uhol pohľadu. Je to jednoduché, spočiatku sa vám bude "zdať", že to NEJDE. Ide to. Dá sa to. Ježiš to naučil apoštolov, oni to učia nás (Slovo Božie). Nejde to však "samo od seba". Keďže máme "korene" od Adama a Evy :o) hoci sme v milosti posäcujúcej a milujeme Boha, máme "naklonenú rovinu" , preto sa nám ľahko daria a akoby nás priťahujú veci nie dobré :o/ a preto "nerozumieme", ako to Ježiš myslí, čo nám vlastne v Písme hovorí...

Čítavala som Písmo od mladosti, počúvala jeho slová v kostole, počúvala som od iných, že Slovo Božie je mocné a živé. Ja som necítila z toho nič na "dlhšie", ako tí, čo hovorili svoje svedecvá ... Nezažila som silu, ktorá "vrchy prenáša" a "prevracia človeka" tak silne, že jeho zážitok pretrváva..... nezažila som moc Boha, ktorý koná... ˇAno, verše Slova ma oslovili, aj ma pozdvihli a potešili, prijatie Eucharistie tiež, veľmi... Ale... Moje smútky, strach, pochybnosti a mnohé nepríjemnosti, ktoré akoby "podporili" všetky negatíva môjho charakteru, že to vyzeralo, ako keby som mala iba zlé... Tie všetky veci mi škodili na každom kroku... Chcela som dobro a nie a nie dosiahnuť... rozhodne nie na "dlhšie" alebo s dávkou ôsebazaprenia", kým som neprišla na to, že aj to je pokrivené, sáva sa nám totiž v srdci pretvárkou... Napriek čítaniu Slova a napriek účasti na Liturgii, napriek tomu, že som do srdca prijímala Ježiša v Eucharistii... , moje modlitby a všetko MOJE SNAŽENIE... Nerozumela som, ako je to možné bola som z toho veľmi, veľmi smutná a nešťastná. Akoby tie úžasné a mocné, živé  slová Evanjelia "vyprchali"... ich moc a ich život ... boli preč. Náboj lásky mi vydržal hádam v ten deň, kedy som ich čítala alebo počula..., niekedy ani to nie. Už po omši sme sa pohádali, trieskala som dverami, mala som  také "nervy" na INÝCH, že som cítila, ako mi v mysli stúpa zlosť... Bola som bezmocná proti "tejto sile", ktorá sa objavila okamžite, akonáhle som sa priblížila k vhodnému "objektu". Aj to poznáte. napokon, ako Peter po zapretí Krista, som pocítila ten pohľad späť, na Ježiša..., ktorý JE vo mne... a plakala som plná trpkosti a žiaľu z tých rozbitých nádob mojej úbohej osoby... Bolo mi to všetko ľúto, čo som postvárala, ľudia sa urazili a vôbec, vzťahy potrhané... poškriabané a zmlátené slovami plnými hnevu...Slová života - sväté, krásne... a slová moje... Hrôza ma preniká, keď na to pomyslím, ešte dnes... Chodila som často zahĺbená v myšlienkach na to, aké to bolo úžasné, čo Ježiš hovoril. Ja som však nevedela nič urobiť... A tak život išiel ďalej...

Moc a účinnosť Slova Božieho

Aby sme "pocítili" moc Ježišovych slov, aby sme "videli", rozumom spoznali, že jeho Slovo má moc, že je účinné, musíme trénovať "Nasadenie" - používanie Slova Božieho do nášho života, do situácií, pri ľuďoch, ktorý nás akoby provokujú - vyvolávajú v nás niečo negatívne, čo nám spôsobuje problémy a robúri naše emócie. Ak začneme vzývať, volať  Boha - jeho Slovom ho voláme do tej situácie, do toho vzťahu, tej veci, a hlavne do svojej mysle. V mysli sa nám rodia myšlienky dobré aj zlé.... Stačí hovoriť ich v mysli, alebo aj nahlas, ak sme sami, neskôr sa dá aj iným spôsobom, že Slovo oblaží a posilní aj manžela, manželku, deti... Samozrejme je dobré začať doma - to je tréningové pole :o) A v škole aj v práci - to je skúškové... Tam skladáme skúšky života. Ak začneme praktizovať "premenu myslenia", t.j. vyhodím moje a dám si tam Ježišove dve tri slová, jednu dve vety a je to. Nie ja, ON, Duch svätý môže naplniť životom tie slová a ony pôsobia...  Boh koná tam, kde ho volám, tam, kde mám problém, slabosť, slabé miesto... ak budeme vytrvalí, po nejakom čase zo semienka vyrastie výhonok... A bude pevnieť a rásť, ako Ježiš... v múdrosti a milosť Božia zaleje myseľ a srdce... Zrazu, v nejakej situácii, kde sme predtým mávali trable a problémy, zavládne pokoj... Nie vonku - v našom  srdci... A ak spozornieme, zistíme, že prichádza - už tu je -  tichá radosť, ktorá sa akoby "rozlieva" po celej našej osobe... To je jeho "dotyk"... Dotyk Slova, Boha, Ježiša... Duch svätý a jeho plnosť, jeho moc... je to úžasné, mocné a krásne...

Ak vytrváme, a budeme vkladať do mysle a do srdca Ježišove slová, po čase zistíme, že to, čo sme "nezvládali", kde sme zlyhávali, je iné... Niečo sa zmenilo... Nie okolnosti sa zmenili, je to naše srdce. Ono je zrazu pokojné aj napriek tomu istému "vyvolávačovi" roztržky, ktorý nás dakedy vyniesol do výšky od zlosti... nie je tu. A toto trvá... nevyprchá to, ani zajtra ani o týždeň. Zažila som aj ja... mnohokrát. Neskôr zážitok troška vybledne, ale je v srdci... Môžemm si naň spomenúť, lebo mal takú moc... Musím si h zapísať a ak by mi hrozilo, že "zabudnem" privolám si ho do mysle a on ma zasa povzbudí a oživne moja nádej aj radosť už len z tej myšlienky naň.

Neskôr, aj keď zasa prídu skúšky, iné, nové, aj zlyhám, lebo tá krásna premena ešte nie je natrvalo, spomeniem si na ten zážitok... a skúšam znova. Môj "vnútorný človek"  mocnie a pevnie.... deň čo  deň. Boh koná... Apoštol Pavol o tom často hovorí.. Boh je mocný aj koná, mení  "telesné" srdce,ktoré je ako z kameňa, alebo horúce negatívnymi emóciami a vášňou a On ho premieňať na duchovné... Pavol hovorí, že žijeme podľa Ducha... Čím viac bude naša myseľ plnená Slovom Božím, tým viac bude rásť  a mocnieť tento "duchovný človek" v nás. Potom, až trošku vyrastie, budú podobné "zážitky" s Pánom častejšie... Nezostanú natrvalo, to bude až v nebi, budú však mocné, budú živiť a posilňovať amy  budeme vedieť, ako môžeme nechať konať Boha v našom živote.

Tréning spočíva v premene myslenia, je to akoby "výmena" myšlienok - moje za Ježišove. Pavol hovorí o premene zmýšľania - Rim 12, 2;  premenou zmýšľania sa nám začne meniť uhol pohľadu. A nie len to. Začne sa meniť naše srdce. - "Srdce vám oživne" hovorí žalm. "Zrazu" nám "napadne" jeežišovo slovo práve to "vhodné" pre tú ktorú vec... Pohľadom späť zistíme, že to bol zasa On... Nemusíme vedieť naspamäť celé Písmo. potrebná je vrúcna túžba po jeho Slove a vedieť to, čo ťa osloví... Neoľutuješ!

Radosť, ktorá nie je "z tohto sveta", ťa naplní až po okraj duše a neprestaneš ďakovať...

+

Ďakujem tebe, môj Bože, za tvoje Slová života!