Nie, ešte celkom nie je. Zrodí sa, ako nový deň plný slnka, začína pučať, ako tie púčiky na stromoch a rastlinách. A rýchlo ženie do kvetu. Ani víchor a silný dážď nezmietol tie kvietky stromov, ktoré nám pohládzajú srdce, ak ich zbadáme. Tak aj radosť, ktorá sa už z púčikov mení na kvietky nežnej podoby. Radosť prichádza do srdca pozvoľna, bez lomozu a zrazu tu je...
Nebojte sa! Boh je tu, je s nami, aj keď sa zdá, že mlčí. Aj radosť je tu, aj keď sa zdá, ako keby bola hlboko ukrytá.
Nie je dôležité, koľko napíšeme, ale koľko ďakujeme, aj keď je požehnaním, smieť čítať povzbudivé slová príspevkov. Boh nepočíta ani nemá hranicu času. My ju máme, tiež sa môžeme mierniť v počítaní... Veď aj Boh pracoval šesť dní a siedmy odpočíval. A všetko, čo urobil, bolo veľmi dobré... Tak aj my. Robme, čo môžeme, ani Boh nechce od nás viac, ako môžeme dať. Nechcime ani my...
Práve dnes, keď čas v behu mizne do minulosti na plné obrátky... Nech je nám požehnaním aj čakanie na radosť, čakanie na Boha, a vzdávanie vďaky v každodennom hľadaní Božích darov. Nech nám pevnie láska a nech vládne pokoj v srdci, majme jednoducho radosť zo zotrvania pred Pánom, tak, ako sme. A radosť sa narodí.
Želám vám, aby ste pri pohľade na východ slnka v novom dni, pri pohľade na stromy a kvety, v čase prebúdzania sa zo spánku, videli rásť radosť! Želám vám do vašich dní, aby vás Pán požehnal a naplnil pokojom, láskou v tichu pôstnych dní, alebo v hluku práce, v peknom aj v škaredom, v ľahkom a v ťažkom dni a nech vás nesie jeho milosť a nech vám pohľad na kvety ukazuje príchod radosti, lebo prichádza stále odznova!
+
Kým žijeme v tele, máme súženia...
Preto neochabujeme a hoci naše telo stráda, duch sa nám zo dňa na deň upevňuje... V liste Korinťanom 4,16;
Apoštol Pavol ďakuje Bohu v súžení... On zažil mnohé ťažké súženia pri ohlasovaní viery. Ak nám je ťažko, čítajme jeho listy, ktoré písal Korinťanom. Dnes som vyhľadávala z Písma vety pre môj strom života, ktorý má mať slová o pôste, o daroch Ježiša, o jeho obete, o spáse a o Duchu svätom... Pán mi predložil Pavlove listy Korinťanom... Veľmi ma povzbudilo jeho Slovo. Nemám teraz dôvod na radosť, ďakujem Bohu každou myšlienkou, lebo jeho milosti sú bez konca! Čas ubieha a ja nestíham napísať moje vďaky... Som s vami spojená a modlím sa na úmysly MK. Som v objjatí práce a tá akoby nemala koniec. Hoci nie som doslova v súžení, nie je to vôbec jednoduché ani tu niet veľa dôvodov pre radosť. Mám nádej a Boh ju živí a udržuje... Verte mi: Slovo ma nesie, Pán mi dáva nádej a spevňuje moju vieru, že sa to porieši, čo ešte nevidno...
Pavol píše:
"Nechceme, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám nechcelo ani žiť."
"Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smri, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, ak nám budete pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za vás vzdávali vďaky." Korinťanom 1, 8-11;
+
Modlím sa k Bohu, za pevnú nádej a silnú vieru, ktorá nech nás nesie k Bohu a On nedovolí, aby sme klesali na duchu!
Slovami sv. Pavla, z Božej vôle apoštola Ježiša Krista, vám všetkým na jeho príhovor vyprosujem milosť a pokoj od nášho Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Duch svätý nech vám dá svetlo, silu a všetky dary, ktoré vám treba, aby ste prešli všetkými skúškami až po radosť, ktorá zasa čoskoro príde do vašich duší!
Pokoj Pánov nech je vždy s vami!
+
Nie náhodou nám Boh posiela nádhery prebúdzajúcej sa prírody! To sú jeho povzbudenia!
Stačí pohľad na kvietkami vyzdobené stromy, alebo svižné zvieratko - veverička, či spevavčeky - a hneď nám poskočí srdce radosťou! Buď pochválený, náš Boh, za tvoje dary, za všetku krásu tvojej prírody a za radostné spevy malých spevavcov! Neviem si predstaviť svet bez zvieratiek, vtáčkov, bez kvetov a stromov! Boh všetko vie, aj to, že je keď naše srdce zarmútené, stačí pohad na jeho dary, preto nám robí radosť takým nádherným spôsobom!!! Vďaka tebe, Bože!