Pred pár mesiacmi som sa rozhodol odísť z Facebooku. Hlavným dôvodom bolo príliš veľa času stráveného browsovaním a neustálym kontrolovaním nových statusov na mobile. Taktiež som mal pocit, že bez Facebooku nevydržím.
Odchod bol však oveľa jednoduchší, než som si myslel. Žiadne abstinenčné príznaky sa nedostavili :) Dostavili sa pozitíva: bol som efektívnejší v práci s počítačom alebo telefónom, nenechal som sa vyrušovať každých 10 minút kontrolou, či náhodou niekto nedal nový status alebo fotku. Baterka mi vydrží celý deň a naozaj sa už necítim byť otrokom modrej ikony v telefóne.
Teraz s odstupom niekoľkých mesiacov sa chcem podeliť o závery, ktoré ma nakoniec privádzajú späť na túto milovanú a zatracovanú sociálnu sieť.
Existencia Facebooku je fakt. Tak isto ako aj závratné počty ľudí, ktorí na ňom sú a ešte závratnejšie hodiny, ktoré na ňom trávia. Môžem hľadieť nostalgicky do minulosti, keď sme mali akurát tak drôtové telefóny a tam náš elektronický sociálny život končil :) Ignorovať Facebook alebo dokonca stavať sa proti nemu pre mňa znamená to isté, ako robiť kampaň „Od automobilov späť ku konským záprahom“.
Facebook je sociálna sieť, ktorá je vo svojej podstate živá vďaka ľuďom, ktorí tam prispievajú, zdieľajú sa, komentujú a likujú. Či sa nám to páči alebo nie, Facebook je virtuálny svet. Nesúhlasím s tým, aby sa Facebook stal mojim skutočným životom. Som však presvedčený, že by sme ho nemali opomínať ako priestor pre evanjelizáciu, pastoráciu a angažovanie sa v spoločnosti. Ak nebudeme prítomní my, ktorí máme byť nádejou tohto sveta, naše pozície vyplnia iní, s ktorými vôbec nemusíme súhlasiť. Vidím, že ako kresťania sme mnohokrát zlyhali práve tým, že sme absentovali pri témach, ktorých mal zaznieť náš hlas. Niekto múdry raz povedal, že na to, aby sa stala zlá vec stačí, aby dobrí ľudia mlčali.
Facebook nie je spasenie, nie je ani zlo z pekiel. Podobne ako každý ľudský vynález, Facebook je to, čo z neho spravíme a ako k nemu pristupujeme. Pochopil som, že je to prostriedok komunikácie, služby a angažovania sa. Samozrejme, kedykoľvek hrozí, že sa môžem namotať a stať sa závislým. Neplatí to však o všetkom, čo používame? My dávame veciam hodnotu. Nie ony nám. Takže: strážim si svoje srdce, svoje oči a svoj čas a Facebook bude slúžiť mne, nie ja jemu.
Vidíme sa na Facebooku :)
