Cirkev je dnes v bolestnom zápase. Miestom boja je svet, v ktorom žijeme. Boj Dobra a zla. Boh je s nami. Cirkev bojuje pre spásu duší a pre spásu ľudu Božieho. Zápasíme v nej a spolu s ňou, pre spásu sveta. Je to zápas premeny, precitnutia duše a znovuobjavenia života v Bohu a s ním. Boh a ja. Boh a my. Každý osobne a všetci spolu. Sme na ceste Viery, Nádeje, Lásky, sme s Pánom v očakávaní nového sveta.

Možno niekto nevidí, čo sa dnes odvíja pred zrakom každého človeka zreteľnejšie, ako nikdy predtým. Možno nevidíme, že dnes je všetko odhaľované pred zrakom všetkých ľudí. Možno nevidíme, lebo je toho tak veľmi veľa, čo vidíme. Možno sa nám "zdá", že sú veci nevinné a pritom sú plné zla a hriechu, ktorý by mal biť do očí... Možno si sami "prevraciame" skutočnosti, aby sme sa nemuseli vrátiť späť... na miesto, kde sme stratili skutočnú lásku k Bohu... k blížnemu. Tam, kde sa zriedila naša osobná viera v Boha, v Krista Ježiša, a v Ducha Pravdy  Lásky, v Ducha svätého. Tam, kde sme stratili lásku k Cirkvi Kristovej a začali hľadať nové lásky... lásku k vlastným predstavám o tom, ako by mal Boh slúžiť nám, ako by nám mala slúžiť Božia Cirkev... Bez úradu Petra na zemi... bez kňazov, bez rehoľníkov a bohu zasvätených ľudí a laikov...

Kto vie... Boh vie!

Možno nevidíme, že sa odohráva vážny, skutočný a reálny  boj Dobra a zla. Tu a teraz, priamo pred našimi očami. Možno nepočujeme, necítime, nevieme... že sme uprostred neho.

Možno chodíme do práce a ani nečítame, nestretáme ľudí, lebo nemáme čas. Ešte sme tu. Ešte je čas.

Je čas čítať a meditovať Písmo sväté, modliť sa a znovu sa pýtať Pána...čo nám hovorí v  knihách Prorokov SZ... v Apokalpse.. v Zjavení svätého Jána...

Možno, že žijeme posledné dni, ako hovorili v Písme proroci a možno to nevidíme... možno je dnes môj posledný deň...Kto vie... Boh vie!

Apokalypsa...? ...nie? Je plná strašných obrazov konca... Moje obrátenie... Neskôr? Kedy??? Teraz, Pane... Ideme ku Tebe. Ideme s Tebou.

Nebojím sa. Iba prechádzam stránky môjho života. Hľadám čas, kedy som neverila úplne Bohu. ON je tu vždy a čaká nás. Pozerám sa teraz pozornejšie okolo seba a premýšľam. Obraciam moje srdce k Bohu. Úplne. Bez výhrad. Bez nepokoja. V nádeji na nové stvorenie...

Teraz je čas spásy.

Svet trpí ... Sú týraní, usmrcovaní jeho maličkí po celom svete... Deň čo deň zomierajú ľudia..., sú teraz povolaní do večnosti. Mladí, starší, deti...Nepriateľ ničí čo mu príde pod ruky... osoby, rodiny, Cirkev... Kristus trpí a zomiera stále znova... Jeho Cirkev trpí... Nevesta Baránkova... Som ešte živý v Bohu... Zápasím sám, s bratmi a sestrami... Akoby som nevidela Pána... Viem, že je tu. Je s nami. Sme s Pánom, sme na ceste s Ním v nádeji na nový svet.

Vidíme a počujeme, čo Boh hovorí...cirkvám. Kto má uši, počuje...

Nádej budúceho

Hľa, tvorím veci nové, nevidíš? 

Ale mrákavy uniknú, lebo nebude tma tam, kde je teraz súženie. Iz 8, 22-23;

V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení z Jakubovho domu nebudú viac opierať o toho, kto ich bije, lež úprimne sa budú opierať o Pána, Svätého Izraela.

Zvyšok sa obráti, zvyšok Jakubov, k mocnému Bohu. Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael, ako piesku mora,len zvyšok sa obráti. Iz 10, 20-22;

Neboj sa, ľud môj... Iz 10,24;

veď už len krátku chvíľu a prestane zloba... Iz10, 25;

"Vzchopte sa a nebojte sa, hľa, váš Boh!" Iz 35, 4;