Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní,bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru,zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha. (2Tim 3, 2-4)

Moji milovaní po dlhšom čase znova píšem. Teraz v poslednej dobe toho bolo veľa. Mám totiž akademický týždeň a škola ma tlačí k zemi no i napriek tomu mi toto všetko nevytlačí z hlavy myšlienky o láske. 

Už dlhšiu dobu tak pozerám vôkol seba no i do vlastného srdca a slová, ktoré sú v úvode si stále viac uvedomujem. Keď však nad nimi hlbšie premýšľam. Čím viac túžim prísť na príčinu toho, prečo sa to deje uvedomujem si, že sme vo svojich srdciach zakliali lásku. Stala sa z nej akási flexibilná dáma. 

Keby sme lásku prirovnali k človeku bola by to pre jedného žena ľahších mravov, pre druhého prepych pre iného zas niečo, čo v skutočnom živote neexistuje. Je však toto všetko pravda? Skutočne sa láska úplne stratila? Skutočne je zakliata v našich srdciach a nik ju už viac nedokáže prebudiť k životu?

Stačil by jej jediný bozk..

Keď sa na to pozrieme z pohľadu rozprávky tak princ, vždy bol ten, ktorý oslobodil zakliatu princeznú bozkom. Pobil sa s drakom a oslobodil svoju milovanú z vysokej veže aby už nikdy nebola sama a necítila sa osamelá. Ale predstavme si, ako by to asi vyzeralo keby princ zabil draka, išiel na pokraj svojich síl, nechal sa takmer zabiť a keď sa konečne dostane k svojej vyvolenej tak tá ho surovo uvedie do reality toho, že sa mu nikto neprosil aby ju zachraňoval. Nebolo by to trošku zvláštne?

Nuž lenže to, čo sa deje v dnešnom svete nie je rozprávka ale realita. Láska je stále viac a viac neznáma. Nehovorím len o láske emočnej ale o láske, ktorá všetko verí, všetko vydrží, o láske, ktorá nikdy nezanikne.

A tak drak vyhráva ten boj a náš princ je nešťastný lebo túži zakliatu princeznú (lásku) prebudiť k životu.

Túto nedeľu sme mali krásny sviatok Zoslanie Ducha Svätého. Bola to krásna chvíľa kedy Boh (princ) mohol darovať bozk našej zakliatej princeznej a začať s ňou nový život. No nemyslime si, že ak sme to túto nedeľu nestihli musíme teraz znova zúfalo čakať do ďalších Turíc.

Každý jeden deň je darom kedy môžeme poprosiť Boha o nežný bozk, ktorý bude každý jeden nový deň prebúdzať zakliatu lásku v našom srdci. Znova a znova môžeme začať život s Bohom. Povedzme mu už teraz to krásne áno, ktoré mu povedala aj Panna Mária. 

Máte snáď pocit, že to nezvládnete? Pozrite na Matku, ona to áno povedala a dostala ten najkrajší dar. Dostala lásku v podobe syna. Syna, ktorý už dávno premohol dávneho draka, ktorý nás zotročoval.

Teraz môžeme byť slobodní a spolu s Máriou spievať krásny Magnificat za všetko, čo Boh Otec urobil a ak mu dovolíme tak ešte viac urobí v našich životoch.

Inšpirujme sa slovami Svätého Písma :

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. (1Kor 13, 1-8)

Moji milovaní chcela by som vás pozvať k láske. Poďme spolu milovať. Poďme spolu denne s Ockom prebúdzať zakliatu lásku a dávať jej prvé miesto. Lebo BOH JE LÁSKA !!

A na záver sa ospravedlňujem za výlev tohto všetkého ale akosi som vnímala potrebu pozvať vás k láske :)

V tomto živote nemôžeme robiť veľkolepé veci. Môžeme robiť len malé veci s veľkou láskou. (sv. Matka Tereza)

Foto: Michaela Jana Rolčeková