Bola som pre zdravotné dôvody iba kratučko na levočskej púti. Nie som novinárka, no pýtala som sa ľudí okolo seba, za čo sa modlia...

Len zriedka to bola iná odpoveď, ako za rodinu, za prácu, aby otec či mama nemuseli do cudziny, aby sa v rodine bolo kedy porozprávať , žena s mužom, deti s rodičmi...aby dieťa " neodrástlo" a nemuselo sa o seba starať už od desiatich rokov....aby hlavou rodiny neboli stredoškoláčky, ale mamy.... aby otec zobral hoci menej kvalifikovanú robotu, ale aby bol doma.....

Lýdia: naši mi nosia pekné veci na oblečenie, ale...ja by som radšej nosila hoci zo sekáča, len keby boli doma. Ocko je v Brne a chodí domov dvakrát do mesiaca na víken, mama je preč dva týždne v Rakúsku a derie ako otrokyňa. Kúpila si notebook, aby mohla s nami skypovať každý deň....ale ten monitor je ako múr, keď tú mamu nemôžeš pohladiť a objať a opýtať sa také tie naše babské veci....Najradšej by som sekla gymnáziom a išla robiť niekam ,len aby sa vrátili....cítim sa vinná, že išli robiť kvôli nám, aby sme mohli študovať....

Patrik: rozišiel som sa s dievčaťom, lebo hoci mala prácu, málilo sa jej....mohli sme bývať u rodičov na dedine v dvoch izbách a voziť sa autom do okresného mesta...chceli sme sa zobrať, žiť ako katolíci, mať viac detí...mám dve zamestnania, ale prakticky a som večer vždy už na správy doma....ona ,vraj keď študovala, nepôjde manuálne robiť- mohla by v cukrárni. 

Nechcem roztrhnúť vrece, ale bolí to, bolí!

Matka naša, oroduj za nás a pros svojho Syna, aby nám zachoval rodiny.

(doplnenie k článku pani Vrábľovej).