Tento krátky príbeh (ktorý mám zo školy) sa mi zdá dobrým príkladom ako niekomu vysvetliť, prečo je veľa náboženstiev ale stále iba jeden boh.
Kedysi sa akýsi Indovia živili tým, že predvádzali slona. Ukazovali ho v ďalekých krajinách, kde nikto nikdy také zviera nevidel. Raz dorazili už za súmraku do jedného mestečka. Hneď sa všade rozšírila správa, že prišli cudzinci s podivným zvieraťom. Zvedaví obyvatelia sa nemohli udržať a za chvíľu sa zoskupili na mieste, kde sa Indovia utáborili. Tí ich však požiadali, aby prišli zajtra, lebo slon odpočíva v temnom chlieve. Ale obyvatelia boli tak zvedavi, že nechceli čakať do rána. Aby Indovia netrpezlivých obyvateľov nejako uspokojili, navrhli im, aby si zahrali hru. Hra spočívala v tom, že musia v naprostej tme určiť tvar zvieraťa.
A tak obyvatelia vstupovali jeden po druhom do chlieva a každý z nich sa dotkol tela slona. Jeden nahmatal chobot a vykríkol: ,,To stvorenie je ako nejaká obrovská trubka" Ten, ktorý obchytal ucho však namietal: ,,Nič také, podobá sa to skôr veľkému vejáru." tretí obyvateľ sa dotkol nohy a smial sa: ,,Obaja sa pletiete, to zviera mi pripadá ako stĺp." Ďalší, ktorý sa dotkol iba slonovho chrbta , sebaisto povedal: ,,I ty sa pletieš, pretože slon má tvar trónu"
A tak to šlo ďalej a ďalej. Každý popísal slona podľa toho, akú časť nahmatal. Potom už nikto nemohol uhádnuť, aký tvar slon vlastne má. A pritom k tomu, aby sa všetci zhodli, stačilo zapáliť iba jednu sviečku.