Som jeden z tých, ktorí sa do politiky nestarajú, ale napriek tomu mám svoje názory o tom, ako by mala politika vyzerať, no bohužiaľ tak nevyzerá. Nejde pritom len o „zlých“ politikov, ale o samotný politický systém, ktorý máme. To je však teraz jedno, pretože nemám v úmysle písať o tom, aká je demokracia hlúpa. Chcem písať o tom, prečo sa modliť za politikov. Často počúvame, že politici len hrabú pre seba a nestarajú sa o bežných ľudí, a preto na nich nadávame alebo prinajhoršom sa zíde nejaká banda vandalov a „protestuje“ v našom hlavnom meste, pričom ničí národný majetok alebo majetok slušných ľudí + útočí na policajtov. Takéto protesty sa udiali minulý rok a ďalej sa k nim radšej nevyjadrujem.
Každý človek je pokúšaný, aby spravil niečo pre seba a na úkor iných. Je to jeden z hriechov – egoizmus. Ak je tu niekto, kto niekedy mal na starosti triedny fond alebo zbieral peniaze na nejakú akciu, tak vie, aké to je pokušenie. Tak isto, ak šťastne nájdeme nejaké peniaze, len málo z nás uvažuje o tom, že všetky vráti tomu, kto ich stratil. Vo všetkých prípadoch sa ale zaprieme a konáme správne (dúfam). Ak by sme aj nemali také úmysly, tak napríklad pri triednom fonde by nám na to hneď prišli, že sme si niečo ukoristili pre seba. Často je to skôr strach z kontroly, ktorý nám bráni vykonať takúto nespravodlivú vec a nie naše dobré svedomie. Vždy je tu niekto, kto nás kontroluje (často štát – policajti, ochranka, kamery). Najideálnejšie ale je, aby nám tomu bránilo svedomie a aj napriek tomu, že by nás nikto nekontroloval, by sme robili všetko správne a mravne. To sa ale ukázalo ako nemožné. Napríklad v Amerike pri demonštráciách je zvykom rabovať supermarkety – a aj keď ide slušný človek okolo a všimne si, že každý si tam berie čo chce, ochranka tam nie je, ani policajti, tak si aj on niečo zoberie – a vy by ste si nezobrali? :) Je to s nami tak, že často, ak nie sme kontrolovaní, tak páchame zlo, svedomie nám jednoducho nestačí.
Ako je to u politikov? Politici sú vrcholom nášho štátu a často ich už nemá kto kontrolovať, keďže oni sú na vrchu. Sú to ale takí istí ľudia ako my, tiež sú pokúšaní. Najväčším problémom je práve to, že ich nemá kto kontrolovať a to znamená, že sú odkázaní iba na svoje svedomie – a to je problém, ako sme už ukázali. Každému človeku by robilo nehorázne problémy odolať toľkým pokušenia, každý Boží deň, pričom jedinou autoritou by bolo iba jeho svedomie. Je preto nespravodlivé politikom vyčítať, že konajú len pre seba, pretože my by sme robili to isté, či už na ich pozíciach alebo na našich pozíciach, keby nás nikto nekontroluje. Pochybujem, že existuje tak dokonale mravný človek, ktorý by bol v politike čestný a denno denne odolával pokušeniu, zobrať si niečo pre seba, keď to nikomu nebude vadiť. Taký človek totiž neexistuje ani v bežnom živote, každý človek sem tam podľahne. Rozdiel je v kvantite – kým v bežnom živote nám to nikto priveľmi nevyčíta, jedno podľahnutie v politike sa bežným ľudom zdá oproti ich prehreškom neodpustiteľné. Všetka nenávisť voči politikom spočíva iba v tom, že vidíme smietku v ich oku, ale brvno vo svojom nezbadáme. Hádžeme kameňmi, aj keď my sami sme tiež vinní.
Čo, ale treba robiť? Angažovať sa? Vymeniť politikov? Ak vymeniť, tak za koho? Každý človek je predsa pokúšaný a nikto nie je taký dokonalý, aby odolal všetkým pokušeniam. Sme odsúdení na to, aby tam bol nedokonalý človek, ktorý im bude podliehať.
Ak je možné niečo urobiť, tak je to len posilnenie ich svedomia, pretože často sa musia riadiť iba ním a je to veľmi ťažké sa ním riadiť. Ako im ale posilniť svedomie? Dá sa to vôbec? Určite áno - Modlitbou. Budeme sa ale modliť, aby im Boh zabránil konať v prospech seba a prikázal konať v prospech občanov? Nie. Boh nemôže donútiť človeka konať dobro, pretože by mu zobral slobodnú vôľu. Boh klope každému na srdce a čaká, kým ho ten človek pustí dnu a začne žiť podľa jeho prikázaní. Modlitbou môžeme chcieť to, aby tí ľudia, za ktorých sa budeme modliť, lepšie počuli božie klopanie, aby Boh neklopal ale búchal a aby ho oni pustili do svojho srdca. A to nie je málo, je to neskutočne veľa a hlavne vo chvíľach, keď v hlasovaní rozhoduje svedomie poslanca/politika. Všetko zlo v politike je iba o tom, že politici sú slabí, slabí počúvať svoje svedomie a konať dobro. Potrebujú duchovnú silu, ktorú, verím, im my môžeme „vymodliť“. Modlitba má takúto silu a my sa ju musíme naučiť používať. K tomu však potrebujeme vieru, vieru v silu modlitby a vieru c dobro ľudí – aj politikov. Som presvedčený o tom, že ak budeme veriť a budeme sa modliť, tak sa situácia v našej politike zlepší. Ak si každý z nás vyberie nejakého politika, ktorého spomenie vo svojich modlitbách, bude to podľa mňa úžasné.