Príbeh o nečakaných (ale plánovaných) zásnubách a Božom vedení vo vzťahu.

Boli sme spolu na víkendovke Chodíme spolu ako ďalej? v Spišskej Belej.  Na konci ako sme sa lúčili nás povzbudili slová, ktoré nám lektori povedali: "Aha  to sú tí, čo sú spolu takí šťastní ! Keď budete mať svadbu, pošlite nám oznamko Keď sme skončili program víkendu v nedeľu obedom, išli sme s Matúšom do Tatier (chceli sme využiť pekné počasie, aj to že obidvaja máme veľmi radi hory a turistiku a Tatry boli už iba kúsok odtiaľ). Naobedovali sme sa a šli sme do Tatranskej Lomnice, tak nás to tam nejako ťahalo:). Bolo niečo po 15 hodine, prechádzali sme sa v parku v Lomnici, fotili sme sa a zrazu to prišlo... Matúš si kľakol a požiadal ma o ruku...bol to pre mňa taký šok, že som sa musela pár minút spamätávať a nemohla som tomu uveriť. Matúš si aj druhýkrát kľakol a požiadal ma o ruku, po čase som mu povedala "Áno" :). Ale stále som tomu nemohla uveriť. Potom čo som mu povedala áno, zacítila som taký pokoj v srdci a rozplakala som sa (od šťastia). Sedeli sme pri sebe a objímali jeden druhého so slzami v očiach. Bol to zázrak, niečo neopísateľne pekné a vedela som, že Boh je s nami, pri nás. Vedela som, že Matúš sa modlí a rozpráva s Bohom o našich zásnubách.

Môžem povedať, že Pán konal a ukazoval nám veci či už na ľuďoch aj na rôznych situáciách. Po zásnubách sme sa chceli ísť poďakovať Bohu. V Lomnici je jeden kostolík, ale mysleli sme si, že otvorený určite nebude v takom čase a Boh sa znovu oslávil aj v tomto. Bol otvorený, mohli sme sa spolu pomodliť a poďakovať Bohu za to, čo pre nás urobil, bolo to úžasné. Modlitba robí zázraky, a o to viac keď uveríme, že dostaneme to, o čo budeme prosiť. Modlitba má v našom vzťahu miesto. Matúš bojoval o moje srdce a vidím, že Pán chcel aby sme boli spolu aj napriek tomu, že ja som ho nechcela :D a neverila by som, keby mi niekto na začiatku povedal, že práve s ním budem niekedy  (my sa poznáme už skoro 5 rokov, počas VŠ Upc), ale viac sme sa začali spoznávať, alebo skôr začal o mňa bojovať asi pred rokom a pol. Je to dlhý príbeh. V tú nedeľu na omši bol krásny žalm "Veľké veci nám urobil Pán a máme z toho radosť". A veru tak spätne sa na to pozeráme, že Pán robil v našom vzťahu veľké veci. Rovnako aj víkend formácie do vzťahu nám veľmi veľa dal a mohli sme si uvedomiť, že o nič neprídeme a nemáme sa strachovať, čo a ako bude, ale dôverovať, že Pán sa postará. 

S pozdravom

Janka a Matúš