Blog

« Terug

Spasiteľ už prišiel a ja to nie som

Spasiteľ už prišiel a ja to nie som

Ani ty.

Stalo sa mi, že som sa na neho hrala. Možno to poznáte. Zachraňujeme

  • veci v robote
  • v rodine
  • vzťahy(svoje, ale aj iným)
  • akcie, ktoré chystáme...

Zachraňujeme a cítime sa zodpovední za to, ako to dopadne.

Moje srdce oslobodzuje veta: Spasiteľ už prišiel a ja to nie som.  Ani ty.

Opmerkingen
sign-in-to-add-comment
Sestra Františka máš pravdu, veľa veci zachraňujeme,myslíme si, že všetko záleží od nás. ale Pán čaká našu odovzdanosť. On prichádza,vďaka za myšlienku
Gepost op 14/12/11 18:55.
Jarmila Semanová
Aké jednoduché, trefné a stručné.

Ďakujem, sestra Františka. Aj za tú krásnu kresbu.

Áno, častokrát berieme na seba zodpovednosť, ktorá nám nepatrí.

Sme zodpovední za úsilie a za vlastné rozhodnutia. Nikdy nie za iných ani za výsledok udalostí, ktoré sa dejú okolo nás.
Gepost op 14/12/11 21:03.
uz som cakal presne tento blog.. a cakal som aj trochu obsirnejsi.. emoticon ale aj tak dobre..
Gepost op 16/12/11 19:09.
Keď sa nebudeme však modliť za niečo, či aj postiť alebo obetovávať a ich budeme mať "na háku" tak nemôžeme čakať aj nejakú reakciu od Boha v nich. Vari som ja zodpovedný za svojho brata? Povedal Kain Bohu, keď sa pýtal na Ábela. Netreba mať v sebe pýchu a považovať sa za nejakého spasiteľa. Sme však zodpovední za svojich blízkych. Máme si navzájom niesť kríže a starať sa o seba.
Gepost op 16/12/11 19:36.
Jarmila Semanová
Mirko,

sme zodpovední za to, ako sa ku svojim blízkym správame.

Sme zodpovední voči nim - nikdy nie za nich.
Gepost op 17/12/11 3:35 in antwoord op Miroslav Čonka.
Súhlasím, naozaj oslobodzujúca veta.
Hrať sa na spasiteľa je jeden extrém. Ten druhý opačný je nerobiť nič, alebo málo, pretože: „ja na to nemám, ja nemôžem, ja to neviem, nech to robia iní, atď. ...“ jednoducho vyzuť sa zo zodpovednosti. Zlatá stredná cesta. Kiež by sa nám darilo spoznať svoje limity a múdro zaujímať to miesto, ktoré nám na tom našom území patrí.
Gepost op 17/12/11 15:04.
Jarmila Semanová
Jožko,

postoj, o ktorom píšeš - ( „ja na to nemám, ja nemôžem, ja to neviem, nech to robia iní, atď. ...) je o vlastnom podceňovaní sa a o falošnej pokore, možno aj o lenivosti skúšať niečo nové a namáhať sa.

Môžem pracovať z plných síl a predsa sa nepovažovať za toho, od koho závisí výsledok mojej práce a snažení. To je o nebraní si zodpovednosti za druhých.

Každá zodpovednosť za samého seba ide ruka v ruke s vedomím vlastnej slobody.
Ak sa podceňujem a nechcem vlastnou mierou prispieť - a iba sa vyhováram, tak som sa vlastne rozhodol pre neplodnú pasivitu. A aj za toto rozhodnutie nesiem zodpovednosť.

Jožko,

nevnímam hlavnú myšlienku tohto blogu ako nájdenie strednej cesty o namáhaní sa
veľa a či málo. Ani to nie je zbavovaní sa zodpovednosti za vlastné voľby. Práve naopak.

Byť si vedomý vlastných kvalít, možností a vkladať úsilie do práce - a predsa sa nepovažovať za toho, na kom to všetko stojí. Urobiť všetko, čo môžem a čoho som schopný a výsledok odovzdať do rúk Všemohúceho.
Gepost op 17/12/11 16:17 in antwoord op Jozef Greš.
Jasličky v tvare kríža...
...tiež som videla keramické jasličky pri päte kríža s Ukrižovaným...
Kolíska a kríž
dva rôzne začiatky...
Gepost op 17/12/11 16:42.
Jarka moja "opravárka":-). Tá Tvoja posledná veta to je presne to ako som to myslel, len ináč napísané.
Gepost op 17/12/11 18:02 in antwoord op Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Jožko,

zase si pripadám, že som z Melmaku . . . :-o :-P :-) :-D
Gepost op 17/12/11 23:11 in antwoord op Jozef Greš.
Jarmila Semanová
Na našej planéte používame podobné slová alebo aj tie isté slovné spojenia ako Ty na vyjadrenie celkom odlišných vecí a skutočností ...

. . . alebo ako píše Exupéry - slová sú veľmi chabé schránky na to, aby sme nimi vyjadrili naše vnútro ...

- aj o tom je tento virtuálny spôsob komunikácie - chýba nám veľmi podstatná časť vzájomného zdieľania sa - neverbálna komunikácia.

Je mi to ľúto, Jožko, že Tvoje vyjadrenia opakovane "opravujem",
no aj tak si pre mňa darom.

Chcem ponúknuť pohľady melmakčanov - lebo aj takí sme ...
Gepost op 18/12/11 5:43 in antwoord op Jarmila Semanová.
Naše umieranie sa začína vlastne už pri narodení. Ale nemyslime teraz na to. Vianoce - to je čas radosti, veď chlapček sa nám narodí !
Gepost op 18/12/11 20:55.