Ako staré ľudové príslovie hovorí, materstva som sa vždy bála ako čert svätenej vody. Pohľad na mamičky s kočiarom vo mne vonkoncom nevyvolával pozitívne emócie. Ak vôbec nejaké vyvolával, tak to boli skôr pocity strachu.

Poznáte tie filmy o veľkých manažérkach v konzervatívnych kostýmoch, ktorým je materstvo vzdialené na kilometre. Tou som ja nikdy nebola. Mojim hyperaktívnym životným štýlom, plným organizovania, telefónovania a neustáleho vybavovania niečoho, som sa im však v mnohom podobala. Netvrdím, že každá žena s takýmto povolaním má problém sa stať matkou. Ja som ho však zjavne mala.

 

Prečo toľko strachu?

 

Verím, že v hĺbke môjho srdca sa skrývala túžba byť matkou. Dlho som ju v sebe ale potláčala. Myslím si, že za mojimi obavami z materstva bola aj určitá dávka sebectva. Predstava, že sa raz budem musieť vzdať toho, čo tak veľmi milujem, ma doslova desila. Bola som neustále v pohybe, obklopená ľuďmi. Ak moje telo potrebovalo oddych, musela som ochorieť alebo si zlomiť nohu, ináč by ma do režimu “off “ nikto nedostal. Vyjsť z tohoto kolobehu a nastúpiť do vlaku plného toho “strašidelného materského stereotypu” bolo pre mňa proste nepredstaviteľné.

 

Áno, som matka :-)

 

Nuž a predsa.. Došiel na psa mráz. A tak som ho, po dlhých rokoch čakania, stretla a svadba bola zrazu za rohom. Ani som sa nenazdala a pred Bohom a plným kostolom ľudí som dobrovoľne sľúbila, že som ochotná s láskou prijať deti ako Boží dar. A to prvé na seba nenechalo dlho čakať. Vďaka Bohu…

 

Každá žena môže byť milujúcou matkou

 

Viem, štyri mesiace materstva sú málo na to, aby som mohla “mudrovať “ a dávať niekomu rady. A to ani nie je mojim zámerom. Chcem sa len podeliť o to, na čo som počas tohto, pre mňa zlomového, obdobia prišla. Uvedomila som si, že každá žena, bez ohľadu na to, aký život predtým žila, sa môže stať milujúcou matkou. Pravdaže ak jej srdce je otvorené na Lásku. Poviem vám päť dôvodov, prečo si myslím, že je to tak.

 

1. Materstvo je prirodzená vec

 

Keď mi to moja mamka vravievala, neznelo to vtedy veľmi presvedčivo. Pre mňa bolo prirodzené niečo iné ako prebaľovanie, kŕmenie, hojdanie a zas to isté dookola. Ale viete čo? Mala pravdu a verím, že každá žena to pochopí, keď sa matkou stane. Dieťa sa proste stane neoddeliteľnou súčasťou vášho života a všetko to ťažké aj krásne, ktoré so sebou jeho prítomnosť prináša, sa ňou stane spolu s ním.

 

2. Dieťa je fascinujúce

 

Nikdy som nezažila nič fascinujúcejšie a rozkošnejšie ako je malé dieťa. Je neskutočné sledovať každé jeho gesto, pohyb, úsmev, pohľad. To, ako jeho oči na vás doslova visia a očakávajú podnet, aby mohli zareagovať úsmevom. Žiadne dieťa vás tak nenadchne ako to, s ktorým trávite 24 hodín denne. Pritom nie je až tak dôležité, či vyšlo z vášho lona, alebo vám ho Boh daroval iným spôsobom. Dôležité je, že je vaše. Že jeho život závisí od vás a v tej chvíli ste pre neho tým najdôležitejším človekom pod slnkom.

 

3. Láska rozliata v našich srdciach

 

Veľmi ľúbim svoje dieťatko. Je to jedinečný a silný cit, aký som nikdy predtým nezažila. Bez ohľadu na námahu, ktorú ma starostlivosť o neho stojí, ho ľúbim stále rovnako. Krízy a boje sú samozrejme toho súčasťou. V biblii je napísané, že “Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali” (Rim 5,5). Verím, že keď to Bohu dovolíme, napĺňa nás svojou láskou. A tá je nemenná, nezávisí od okolností. Práve On je tým hlavným zdrojom materskej lásky aj vo chvíľach, kedy by tá ľudská už zlyhala.

 

4. Hormón lásky

 

“Láska? Zabudnite! Zo ženy robia matku hormóny”. To bola prvá veta, ktorú mi vyhodil Google, keď som hľadala niečo o hormóne s názvom oxitocín. Tvrdiť, že za všetkým, čo matka cíti k svojmu dieťaťu, je chémia, je ako pochutnať si na plastovom tanieri namiesto šťavnatej klobásy. Spomínaný hormón je pre vzťah matky a dieťaťa naozaj veľmi dôležitý. A dokonca ani tu nie je nevyhnutné, aby dieťa vyšlo spod srdca matky. Skvelým dôkazom toho sú prípady žien, ktoré prežili tak silné puto k adoptovanému dieťaťu, že sa im v ich prsiach vytvorilo materské mlieko. V každom prípade, či už je hormónu viac alebo menej, lásku svojou funkciou len dopĺňa, určite nie nahrádza.

 

5. Bohu nič nie je nemožné (Lk 1,37)

 

Dôvodov, pre ktoré môže mať žena obavy stať sa matkou, môže byť mnoho. Strach zo straty slobody či nedostatočná dôvera v seba, sú len jednými z nich. Verím, že Boh dokáže uzdraviť a obmäkčiť každé srdce, nech je akékoľvek tvrdé. Keď Mu to dovolí. Verte mi, viem o čom hovorím.

 

O kuse nábytku, ktorý má v sebe život

 

Našu obývačku zdobí už druhý rok akvárium. Na rozdiel od môjho manžela, ktorý pozná po mene každú rybičku v ňom, ja som ho vždy vnímala len ako kus farebného nábytku. Akosi nebolo času sa zameriavať na detaily.

 

Dnes pri ňom s dcérkou často sedávame. Má to rada. Len tak sedíme a sledujeme svet, ktorý sa v ňom skrýva. Sedíme, sledujeme a odpočívame. A vôbec nikde sa neponáhľame. Aj toto mi dalo moje, krátke ale intenzívne, obdobie materstva.