Milujem svojho manžela. Je to skvelý muž a milujúci otec. Bolo krásne zažívať, ako dobíjal moje srdce a je ešte krajšie sledovať, ako rovnako dobíja srdce našej dcéry.

Mám veľmi rada mojich rodičov. Celý život mi slúžili a dodnes pre mňa robia všetko, čo mi vidia na očiach. Sú to veľmi dobrí ľudia. Naozaj ich mám veľmi rada.

Milujem tiež Boha. Nie dokonale, ale milujem. Verím, že je to môj Otec, ktorý chce pre mňa to najlepšie a na vlastnej koži môžem denne zažívať, ako sa o mňa stará.

A veľmi milujem aj svoje dieťa. Strávila som kvôli nemu dva týždne v nemocnici a ďalší mesiac doma v posteli. Každú noc vstávam, aby som ho nakŕmila a prebalila. Trápim sa, keď má bolesti a hnevá ma, keď mu neviem pomôcť. Musela som sa kvôli nemu vzdať všetkého svojho pohodlia. Trochu nelogické dôvody na lásku. Len pohľad do jeho tváre a ten nevinný úsmev stačia. A nemuseli by byť ani tie. Nemusí urobiť vôbec nič, aby som ho milovala.

Dlho som nevedela prijať a pochopiť bezpodmienečnú lásku Toho, ktorý ma stvoril a bez ktorého by sa nepohol ani jeden vlas na mojej hlave, lásku Boha ku mne. Viem, že tá moja sa nedá s tou Jeho ani porovnať, no nič mi doteraz nepomohlo ju lepšie pochopiť, ako táto najnepochopiteľnejšia láska môjho života.