Všetci zabehnutí lektori sa budú určite smiať... ale spomeňte si ako ste začínali...

Prvýkrát, keď som mala čítať čítanie – bolo to na vigíliu zoslania DS (2008) – a to som myslela, že ma vynesú nohami napred... bol to Pavlov list, ale o čom to bolo fakt neviem... jediné čo som v tej chvíli vnímala a čo si doposiaľ pamätám je, že mi neskutočne bilo srdce. Tak ale... v tej dobe som nemala odvahu povedať nie, odvtedy ten kňaz neskúšal ani zo žartu, že mám čítať.
Popravde, minulý rok, keď sme boli v Taliansku na púti, tak som pri tom istom kňazovi dobrovoľne čítala prosby a dokonca 2x (keď sme mali súkromnú sv. omšu dole vo Vatikánskej bazilike a potom v Nettune pri M.Goretti).

Čítanie z dnešného dňa bolo trošička iné – bolo premiérové... že ako premiérové, keď bolo druhé v poradí? Prístupom – toto bolo „dobrovoľné“ teda... z väčšej časti ... Áno priznávam, že som minulý týždeň povedala, že budem čítať v stredu, ale to bolo fakt len tak povedané... no zjavne si budem musieť dávať lepší pozor na to čo hovorím, ale nech... šak to hádam nebolo také zlé... a predsa spraviť radosť ostatným je super pocit... ale poviem vám, že radšej robím radosť hocjakým iným spôsobom, lebo čítanie nie je zrovna moja silná stránka... ale ak túžia, tak šak už čo s nimi...

Nuž, začiatky sú náročné... no čo vám budem hovoriť, šak to poznáte... 

Foto (upravené): http://podhradie.fara.sk//files/active/1/37_large.jpg

Prvá časť venovaná Majovi a druhá, s úctou venovaná, velebnosti z Podhradia...