Tábor pre deti skončil a bolo treba pripraviť niečo pre tých, ktorí počas neho pomáhali a bez ktorých by tábor nebol...

Na moje šťastie, dobrovoľníci, ktorí prišli do mojej farnosti toto leto sú tvory vynaliezavé, o nápady a túžbu po dobrodružstve nebola núdza. Už pred táborom sme sa dohodli, kam si pôjdeme aktívne oddýchnuť po náročných 14 dňoch s deckami a týždni tvrdej fyzickej práce. Takže si výlet vlastne pripravili sami počnúc nápadom a končiac kuchyňou.

Rafting na Osume a Vjose bola dobrá voľba. Tieto dve rieky na juhu Albánska ponúkajú presne to, čo nesie titulok tohto článku: Stvoriteľ sa vyšantil. Posúďte sami:

Kaňon Osumu v dĺžke viac ako 20km a hĺbke takmer 300m ponúka krásu, o ktorej Písmo hovorí: „Oko sa nenasýti hľadením“ (por. Kaz 1,8).

Niekde širší...

...a niekde užší. Až tak, že sme raft museli postaviť „na kánt“, aby sme prešli.

Fotili sme my, nejakého profíka sme so sebou nemali. Takže ani tie najkrajšie momentky z nakloneného raftu či dobrých perejí nemáme. O to hlbšie ostávajú v nás. Ako naše tajomstvo z Expedície Juh.

Večer, vlastne v noci, sme ešte prešli do Fieru, kde má misiu slovenská kustódia bratov minoritov.

Vjosa nebola až tak ďaleko, ale dobre sa nám sedelo na raňajkách, skoro sme aj na obed ostali. Takmer pri hranici s gréckom sme ostali stáť s nemým úžasom.

Navečer sme okúsili Vjosu (mňamka) a asi po hodinke raftu sme campovali. Takto:

A takto:

Ráno po katolícky...

Ešte jeden pohľad od Vjosy (asi 350m/m.) k horám, ktoré sa dotýkajú neba (cez 2300m/m.) a na pravé poludnie znovu sadáme do raftu.

To sme ešte nevedeli, že k autu to bude s prestávkami zdravých 6 hodín a že posledné 2 budú bojom o život. Nie pre divokosť rieky (ja osobne som čakal trošku viac). Práve naopak... pokojný prúd, protivietor a albánske slniečko...

... sa podpísali pod krízu na palube. Tá prešla až na brehu. Chvíľku trvalo, kým sme sa pozbierali z radosti pevnej zeme pod nohami. Bonbónikom bola v ten večer praženica. Takú dobrú som v živote nejedol.

Napriek všetkému, a najmä pre to všetko, to stálo za to, rád si to o rok zopakujem zas. Bolo to super. Vďaka Bohu a všetkým zúčastneným.

Viem, že v tomto blogu som veľa toho nenapísal, ale predpokladám, že uznáte, že taká nádhera by sa opisovala veľmi, veľmi ťažko. Stvoriteľ sa vyšantil...

Na záver ešte chuťovka z Osumu: