Príprava na Vianoce je v plnom prúde. Z médií začínajú znieť koledy, z domov postupne rozvoniavajú medovníčky a korona-nekorona, obchodné domy praskajú vo švíkoch. Nedávno som neodolal a do jedného z nich som nazrel. Z čírej ľudskej zvedavosti. Čo nazrel, ja som sa po tom novodobom chráme rovno prešiel. A musím priznať, že som z neho vychádzal v povznesenej nálade.

Zasa som raz zistil, čo všetko nepotrebujem, hoci je to ponúkané v špeciálnej vianočnej zľave. Nuž, zľava. To je také magické slovo. Akcia! Opantá človeka a už-už by ho aj presvedčila, že sa ten kauf naozaj oplatí. No a potom zvesí hlavu, že napriek úplne špeciálnej akciovej zľave si to nemôže dovoliť. „Žiadny problém!“ (to je tiež citát z jednej predvianočnej reklamy). Veď to sa dá kúpiť na splátky a splácať začnete až po Novom roku. A už sa aj podpisuje úverová zmluva.

Nepíše sa mi to ľahko, no z Vianoc stal biznis. Čo by to boli za sviatky, keby obchodné reťazce nezarobili viac, ako počas celého roka? A čo predáva najlepšie? No predsa dobrá reklama. Pozlátko, na ktorom si predajca snáď dá záležať viac, ako na samotnom tovare či službe. Ach, keby tie reklamy boli aspoň nápadité s nádychom kultúrneho humoru. Také mám rád a viem ich oceniť. No pri pohľade na niektoré reklamy, ktoré sa teraz tlačia do médií nadobúdam dojem, že pandémia nepriniesla len krízu ekonomiky, ale aj (seba)úcty a zdravého rozumu. Jedna reklama jačí nepočúvateľný ohavný text na melódiu piesne Tichá noc, ďalšia paroduje stať evanjelia, v ktorom Ježiš ukázal snáď najväčšie milosrdenstvo, ešte iná sa nás hedonisticky pokúša presvedčiť, že to najkrajšie na sviatkoch je dobré jedlo.

A tak si spomínam na slová otcov púšte z 3. storočia: „Diabol je Božia opica.“ To znamená, že napodobňuje Boha, aspoň sa o to snaží. Nie je vynaliezavý, nie je tvorivý, nemá vlastný nápad. Len kopíruje, kradne a spotvoruje to krásne, čo nám Boh daroval. Ak siahneme po jeho výtvoroch, ostávame v konečnom dôsledku sklamaní, prázdni a nešťastní.

Dúfam, že ešte nie je neskoro, len Vás, moji drahí, veľmi prosím, nenechajme si ukradnúť Vianoce. Nedajme sa oklamať akciovými cenami, prešpekulovanými pozlátkami, textami reklám, ktoré by chceli byť vtipné a pútavé, no sú len zohyzdením jemnej kultúry umenia a trápnym výkrikom túžby po zisku.

Veď, priznajme si, na čo je nám dobrý ešte rýchlejší internet, keď sa vieme tak rýchlo pohádať aj bez neho? Čo osoží honosný darček na splátky, keď si nedoprajeme spoločne strávený čas? Aký úžitok je z bohato prestretého stola, keď pri ňom po sebe zazeráme?

Vytráca sa, dlhodobo a hrozivo sa vytráca, zmysel Vianoc. Možno je to tým, že je pohodlnejšie brázdiť internetové stránky, ako sa snažiť o láskavú komunikáciu v domácnosti; možno tým, že je ľahšie kúpiť drahú vec, ako darovať svoj čas na úkor vlastnej lenivosti; možno tým, že je menej náročné stáť celý deň pri hrncoch a plechoch, ako všimnúť si človeka, ktorého niečo trápi.

Ak ostaneme pri pozlátku, ak ostaneme na povrchu, radosť z Vianoc sa rýchlo vytratí. Možno už pri prvej splátke, ktorou sa urputne podieľame na oživovaní ekonomiky zasiahnutej krízou. Nepodceňujem vážnosť situácie. Práve naopak. Veľmi túžim, aby sme si jeden druhého všímali aspoň tak, ako si všímame pandemickú situáciu. Vírus nezáujmu o človeka je horší, epidémia egoizmu je nákazlivejšia a dôsledky sebectva vražednejšie ako korona…

Milí moji, nedajme si vziať Vianoce. Nedajme si ukradnúť ich zmysel. Pre nás, veriacich kresťanov, je to predsa sviatok príchodu Spasiteľa na svet. Pre neveriacich môžu byť sviatkom úcty, pokoja, lásky. Veď to všetko sú nádherné hodnoty. Nezabúdajme, že zmysel Vianoc tkvie v sebadarovaní. Boží Syn sa stal darom pre každého človeka. Je to dar Lásky, ktorý sa nedá vyvážiť ani nahradiť iným darom. Neparodujme tento zázrak našou povrchnosťou. Otvorme naše srdcia pravdivej Láske. Tej láske, ktorá sa nemeria peniazmi, rýchlosťou či pohodlím. Dovoľme, aby v našich srdciach vládla Láska, ktorá je úplná a preto sa nezastaví pri povrchnej márnivosti; Láska, ktorá sa nám darovala a preto má právo od nás očakávať, že aj my sa staneme darom pre ľudí okolo nás; Láska, ktorá má moc premieňať tmu na svetlo a preto nás môže premeniť na nových ľudí, schopných tú istú Lásku prijímať, prežívať a rozdávať nielen na Vianoce, ale každý deň v roku.

P.S.: Už len pre úplnosť… Slávnosť Narodenia Pána sa slávi 25. decembra. Deň pred ním, teda 24., nazývaný aj „štedrý deň“, je v kresťanskej tradícii dňom zvláštnej prípravy (aj v podobe pôstu) a „štedrá večera“ je vstupom do slávenia Vianoc; takzvaná vigília (z lat. „vigilare“ – bdieť) nás vovádza do slávenia už v predvečer sviatku. To znamená, že sa na narodenie Pána tešíme tak veľmi, že ani nejdeme spať; nie, že sa prejeme a dopijeme. Je smutné, keď kresťan (v opojení) tvrdí, že Vianoce sú 24. decembra.