Drahý brat Michal! Oslovujem Ťa takto, pretože nosíš vo svojom srdci tú istú pečať jedného krstu a Kristovho kňazstva.

Dovolím si v tomto liste ohliadnuť sa trošku dozadu a celkom drzo sa odvážim pripomenúť Ti zopár momentov z nedávnej minulosti. Z jediného dôvodu: len pred pár dňami si v dvoch médiách vyhlasoval, ako sa na slovenských katolíckych biskupov nenalepilo nič z pápeža Františka. Ubezpečujem Ťa, že tento list nebude o biskupoch. Nebudem sa ich zastávať, nebudem ich obhajovať. Myslím, že to z mojej strany nie je potrebné. Ale nebudem Ti ani dávať za pravdu a chváliť Ťa za to, že dlhodobo a „odvážne“ poukazuješ na chyby v Cirkvi. Nebudem Ti mastiť ego a podlizovať sa Ti tým, že budem obdivovať Tvoju samozvanú partizánčinu. Nebudem hrať na city a dojemne zadržiavať slzy nad hrobom hrdinu, ktorý padol sťaby martýr slobody slova. Chceš k tomu aj palmu mučeníctva alebo si vystačíš len s dobrým pocitom?

Tento list bude o Tebe. Píšem Ti verejne, pretože súkromne som Ti toho pred rokmi povedal už dosť – azda si pamätáš. Pokúsim sa v mojej skúsenosti s Tvojou osobou hľadať, čo sa z pápeža Františka nalepilo na Teba, drahý Michal. Samozrejme, že to bude čisto môj subjektívny pohľad, ktorý môže byť nesprávny – a jedným dychom dodávam: kiežby bol. Veľmi túžim, aby som sa mýlil. Zároveň Ťa ubezpečujem, že sa v žiadnom prípade nad Teba nechcem vyvyšovať a nemyslím si, že som lepší ako Ty. Dúfam, že sa mi to podarí. Napokon, povedané Tvojimi slovami: kritika bez predsudkov nezaškodí.

Nepísal by som Ti, keby si neoplýval šialenou bezhlavosťou pasovať sa do pozície svedomia Cirkvi a národa.

Nepísal by som Ti, keby si nemal toxický návyk vytrhávať z kontextu, čo Ti vyhovuje, tváriac sa, že nič iné neexistuje ani nikdy neexistovalo.

Nepísal by som Ti, keby si nemal zvrátenú potrebu prispôsobovať si realitu tak, aby si z nej vyšiel ako víťaz šliapajúci po hlavách svojich odporcov.

Nepísal by som Ti, keby si nemal zvrátené nutkanie hľadať chyby a zlyhania druhých (ideálne predstavených), aby si potom s nekňazským úškľabkom mohol o nich hovoriť – zrejme aby si zakryl a ospravedlnil vlastné zlyhania.

Zároveň Ťa vopred prosím, aby si mi odpustil tvrdý tón a iróniu. Bude toho v tomto liste dosť, hoci tak robím málokedy a nerád. Ak to ale robím, tak výlučne preto, lebo je to Tvoj slovník a spôsob. Je Ti vlastné vysmiať, znevážiť a zhodiť všetko a každého, kto je nekompatibilný s Tvojím názorom. Takže áno, vedome sa Ti prihováram spôsobom a slovníkom, ktorý Ti je blízky v nádeji, že ma snáď lepšie pochopíš.

Možno si spomínaš, ako som Ti na jeseň v roku 2016 u Andreja na našom kňazskom stretnutí povedal, že otvorenie diskusie na tému kňazského celibátu u nás, na Slovensku, nie je zlý nápad (dokonca si dodnes myslím, že slušná a vecná diskusia je skvelá vec). Ale veci sa musia diať určitým spôsobom a na určitom fóre, inak sa narobí viac škody ako osohu. Dobre si pamätám, že keď si nám prezradil úmysel napísať knihu o celibáte, nebol som jediný, kto ťa bratsky varoval, aby si si premyslel spôsob, akým chceš konať. Zjavne si to už premyslené mal a verný svojej tvrdohlavosti si šiel za svojím cieľom bez ohľadu na kohokoľvek a čokoľvek. O pár dní si nám všetkým poslal MMS, ako v peci na fare v Kľaku páliš knihu o celibáte s tým, že ty napíšeš inú – o tom, ako je celibát najväčšie klamstvo v dejinách Cirkvi.

Okrajová poznámka: Tento list nie je o celibáte ako takom. Je o spôsobe, akým sa o ňom vyjadruješ a tým priamo či nepriamo urážaš nielen tých, ktorí žijú v celibáte, ale aj tých, ktorí žijú predmanželskú či manželskú čistotu. „Pre a proti celibátu“ nie je otázka dňa. Tvoj názor či môj názor stráca svoju vážnosť pri inej otázke: „Volá nás Duch, aby sme zmenili disciplínu celibátu v Západnej cirkvi?“ Odpoveď na túto otázku, a jedine ona, má byť to, čo vedie členov Cirkvi, diskutujúcich o danej téme, k rozlíšeniu v Duchu a pravde. Ešte raz: odpoveď na túto otázku, a nie osobné preferencie, pohnútky či sklamania alebo zlyhania. Ja osobne odpoveď na túto otázku nepoznám a necítim sa (zjavne na rozdiel od Teba) kompetentný či schopný vyjadriť sa k tejto otázke tak (bezhlavo) neohrozene, ako to robíš Ty.

Späť ku knihe. Podarilo sa. Trikrát hurá a tlieskajme! Knihu (dokonca v dvoch verziách) si spolu s Peťom napísal a uviedol si ju s pompou nevídanou, keď si srdcervúco vyhlasoval, že keby sa Tvoj „brat chcel stať kňazom, tak jeho manželka by musela skapať.“ Tlieskajme znovu! Naozaj, dychberúca úcta k žene! Ešte raz tlieskajme! Byť na mieste Tvojej švagrinej, už vtedy Ti napľujem do tváre.

Pravdou je, že Tvoj pohŕdavý postoj k ženám nie je všeobecne známy; skôr naopak, je rafinovane skrytý. Kto však vidí Tvoje prejavy voči ženám a počúva, ako sa o nich vyjadruješ, ten až príliš dobre vidí, ako nimi v skutočnosti pohŕdaš. Mohol by som Ti trebárs pripomenúť, že si si kedysi napísal na fb profil: „Keby dnes pápež zrušil celibát, do rána mám 1 000 žiadostí o manželstvo“. Človeče, veru aj Belmondo by Ti mohol závidieť Tvoje sebavedomie (ktoré má zjavne len spodnú hranicu). Sám kráľ Šalamún by úžasom ostal celý bez seba pred zástupom žien, ktoré túžia stať sa poníženými otrokyňami najväčšieho háremu všetkých čias – toho Tvojho, samozrejme.

O Tvojej neúcte voči ženám svedčí aj (veľmi slušne povedané) prílišná náklonnosť voči dievčatám. Viem o tejto ehm... „náklonnosti“ od rodičov slečien, ktoré si ako kaplán pripravoval na birmovku. (Ty vieš, kde – a ostatní to vedieť nemusia; z úcty k tým dievčatám.) Tak mi napadlo, že by si mohol do kancelárie KBS poslať ich telefónne čísla. Vieš, ak sa bude organizovať to Tebou navrhované stretnutie pápeža s obeťami zneužívania zo strany kléru, aby biskupi vedeli, koho pozvať. Netvrdím, že si niekoho zneužil. Tvrdím, že poznám ľudí, ktorí pre Tvoje nemorálne správanie zanevreli na Cirkev. Chápem, bol si mladý vyšportovaný junec a mohol si sa chváliť vypracovaným telom. Dokonca chápem aj to, že tie „šumienky“ sa na Teba lepili samy a Ty si vlastne ani nechcel. Ale ani si sa nebránil. Skôr naopak. Je obdivuhodné, že teraz kričíš, ako sa Cirkev má zaujímať o obete. Prísne logicky braté: aj ľudia, ktorých si svojím nevhodným správaním pohoršil, môžu byť vnímaní ako obete (psychického) násilia. Nemusel si sa ani dotknúť a pritom si mohol zničiť život. Michal, práve tu začína Tvoja osobná „Tragédia celibátu“. Úplne si zabudol (a možno si nikdy nevedel), že celibátom berieš na seba zodpovednosť nielen za seba, ale aj za iných. Áno, aj za tie „žubrienky“, ktoré ešte azda celkom nevedia, čo chcú, a sú viac naivné, ako roztúžené. Práve ony potrebujú od skutočného chlapa – a zvlášť kňaza – vnímať jednoznačný postoj bezpečia. Možno najmä vtedy, keď sa chcú len tak pritúliť – a Tebe aj tak hrozí testosterónový mat. Ťažké, ale nie nemožné. Toho sa, zdá sa, žiaľ, z Tvojej alfa strany nedočkali.

Zhruba v tom čase si mal túžbu ísť študovať do Ríma teológiu rodiny. Sklamaný si mi vtedy vravel, že Ťa nepustili a mne to bolo úprimne ľúto spolu s Tebou. Až po rokoch som z vývoja vecí pochopil, že zo strany predstavených to bolo múdre rozhodnutie. Viac ako nad teológiou rodiny sa potrebuješ (a potrebujeme to všetci kňazi) zamýšľať nad krásou kňazstva, ktoré je vo svojej podstate takým očarujúcim darom, že z lásky ku Kristovi a jeho Cirkvi je možné mať nielen počiatočnú odvahu prijať spolu s kňazstvom aj spôsob života v celibáte, ale je možné ho aj verne žiť. Vieš, pápež František (čuduj sa, svete) je tiež katolík a tak mu je jasné, že celibát nie je podstatná vlastnosť kňazstva, ale otázka disciplíny (mimochodom, toto vyjadrenie som ja osobne počul prvýkrát od biskupa Rudolfa Baláža ešte v seminári. A keďže si nastúpil len rok po mne, mám silné podozrenie, že si ho počul tiež). Zaujímavá je Tvoja konšpirácia o tom, že záverečný dokument synody o Amazónii pretavený do exhortácie Querida Amazonia bol zmanipulovaný a pápež doň nemohol pridať vlastnú úvahu o celibáte. Okrem toho, že takto pápeža nepriamo vyhlasuješ za nesvojprávneho a nezodpovedného, ešte aj klameš. A hneď Ti poviem prečo.

Najprv krátka odbočka. Kedysi krátko po tom, ako si bol suspendovaný, si sa nechal počuť, že na preklad knihy máš málo času, nakoľko už nie si v pastorácii a musíš pracovať. Tým si vlastne celkom jednoznačne povedal dve veci: 1. Veľa si toho pastoračne nespravil (lebo áno, každý kňaz má toľko „roboty“, koľko jej mať chce) a 2. Urazil si všetkých kňazov, ktorí sa snažia naplno osláviť Boha službou človeku. Odpúšťam Ti a vraciam sa k Tvojmu zbabelému zavádzaniu o pápežovi Františkovi.

Zrejme si nevidel prenos zo záverečného zasadania synody o Amazónii (a zrejme si nečítal ani prepis pápežovho príhovoru, ktorý vtedy predniesol). Vzhľadom na návrh synodálnych otcov „vytvoriť amazonský rítus“ (čo by de facto otvorilo bránu disciplíne celibátu odlišnej od tej, ktorú máme dnes v latinskom ríte, ku ktorej sa pápež vyjadril jasne – viď nižšie), ktorý zahrnuli aj do záverečného dokumentu, pápež vo svojej finálnej reči o plánovanej exhortácii povedal, že ju možno ani nevydá (doslova: „Nie je povinné, aby pápež napísal postsynodálnu exhortáciu, zrejme nie; prepáčte … každopádne, nejaký pápežov postreh k tomu, čo prežil na synode môže byť užitočný.“ Orig.: „L’esortazione postsinodale, che non è obbligatorio che il Papa la faccia, probabilmente no; scusate, …  A ogni modo, una parola del Papa su ciò che ha vissuto nel sinodo può far bene.“). Ak čítame s porozumením, tak potom sa pri tvrdení, že pápež bol zmanipulovaný; že si treba klásť otázku, či snáď nebol niekým dotlačený; či naozaj vedel, čo podpisuje… natíska iná otázka. A síce otázka o príčetnosti toho, kto je ochotný spraviť z pápeža (ktorého – mimochodom – obdivuje a dáva za vzor) dementa, ktorý nevie, čo podpisuje – hlavne ak sa to týka tak závažného dokumentu, ako je postsynodálna exhortácia. Michal, to nie je feriálna kázeň v Kľaku, na ktorú si sa začal chystať vo chvíli, keď si počas svätej omše dočítal evanjelium. To je pápežský dokument!

Ak by Ti trebárs aj toto nestačilo, ponúknem Ti ešte iný pápežov výrok, ktorý Ti snáď pomôže naozaj pochopiť, že pápež, hoci chápe celibát ako spôsob vyjadrenia disciplíny, a nie ako neoddeliteľnú a podstatnú vlastnosť kňazstva, nehodlá túto disciplínu meniť. Povedal ho, keď sa vracal z SDM v Paname v roku 2019. Ako býva zvykom, na spiatočnej ceste mal tlačovú konferenciu. Na priamu otázku o prípadnom zdobrovoľnení celibátu povedal: „Čo sa týka latinského rítu... Prichádza mi na um výrok svätého Pavla VI: „Radšej dám život, ako by som mal meniť zákon celibátu“. Prišiel mi na um a chcem ho povedať, pretože je to odvážny výrok, povedaný vo chvíli ťažšej, ako je táto … Osobne si myslím, že celibát je pre Cirkev darom. Po druhé, nesúhlasím s umožnením voľby celibátu, nie. … Moje rozhodnutie je: voliteľný celibát pred diakonátom: nie. Je to môj osobný postoj, ja to neurobím, toto je jasná vec. Som „uzavretý“? Možno. Ale necítim sa na to, aby som sa s týmto rozhodnutím postavil pred Boha.“ (orig.: „Di rito latino… Mi viene in mente quella frase di San Paolo VI: “Preferisco dare la vita prima di cambiare la legge del celibato”. Mi è venuta in mente e voglio dirla, perché è una frase coraggiosa, in un momento più difficile di questo, … Personalmente, penso che il celibato sia un dono per la Chiesa. Secondo, io non sono d’accordo di permettere il celibato opzionale, no. … La mia decisione è: celibato opzionale prima del diaconato, no. È una cosa mia, personale, io non lo farò, questo rimane chiaro. Sono uno “chiuso”? Forse. Ma non mi sento di mettermi davanti a Dio con questa decisione.“) Ostáva mi len dúfať, že Tvoje výroky o pápežovom postoji k celibátu pramenia z nevedomosti. Pretože ak by si toto poznal skôr, tak by si veľmi škaredo zavádzal. Aj tak zavádzaš, ale Tvoja trestuhodná nepripravenosť na diskusiu vzbudzuje popri zápachu demagógie viac pohŕdanie pre nepripravenosť samotnú ako hnev z vedomého klamstva.

Napokon už len jedna drobnosť, kde znova zavádzaš a klameš. Vo svojom profile na blogu v SME tvrdíš: „Dôsledkom vydania kníh bola (očakávaná) suspendácia – odobratie farnosti a zákaz kňazskej činnosti.“ To znamená, že tvrdíš, že si bol suspendovaný za názor. Je to trápny refrén, z ktorého sa len pokúšaš vytĺcť vyššiu sledovanosť Tvojej osoby.

Napriek tomu, že som nevidel dekrét o tvojej suspenzii, dovolím si tvrdiť, že si nebol suspendovaný za názor. Bol si suspendovaný za opustenie farnosti (rozumej pracovného miesta), neposlušnosť a porušenie sľubu, ktorý si dal pred diakonskou vysviackou. To všetko má jedného menovateľa: dlhodobé nekňazské správanie bez ochoty nápravy. Si rozumný, vieš, že suspenzia je medicinálny trest. Priznáš si chyby, vykonáš pokánie a môžeš sa vrátiť do pastorácie. Lenže, povedzme si do očí, Michal. Na priznanie si chyby si príliš sebastredný narcis. Veď Ty chyby nerobíš. To systém je zlý. Máš odvahu tvrdiť, že v seminári nám vymývali mozgy. Popravde, čítajúc Tvoje texty, nadobúdam pocit, že v Tvojom prípade sa to podarilo dokonale. Vďaka opakovanej, nepochopiteľnej a až bezhraničnej tolerancii voči Tvojim excesom, Ťa predstavení nechtiac presvedčili (alebo ak chceš, Tvojím slovníkom: vymyli Ti mozog), že sa Ti všetko prepečie. A zrazu bum. Neprepieklo sa Ti. Zrazu sa Ti neprepieklo, že si po pompéznom odhalení tabule v Kľaku odišiel z farnosti (najprv na dovolenku a potom ktovie kam) a ignoroval si predvolanie zo strany biskupa. Divíš sa? Povedz mi, ktorý zamestnávateľ, ktorý riaditeľ firmy by Ti toleroval, že sa s ním odmietaš stretnúť? Hovorím touto rečou, lebo si pamätám, že Cirkev si dávno vnímal ako firmu a nie ako Kristovu rodinu.

Ak ešte stále cítiš krivdu za suspenziu, spomeň si, čo si sľuboval v deň diakonskej vysviacky. Budeme sa baviť o poslušnosti, s ktorou viac či menej bojujeme všetci – Ty si ten boj, žiaľ, prehral porazený vlastnou pýchou a neochotou pripustiť (ešte nie priznať) čo i len možnosť mylnosti Tvojho názoru.

Budeme sa baviť o Vyznaní, ktoré si skladal vedome a dobrovoľne a v ktorom stojí: „s ochotnou poslušnosťou vôle a rozumu prijímam učenie, ktoré vyslovuje tak Rímsky veľkňaz ako i kolégium biskupov, keď vykonávajú autentický Učiteľský úrad, hoci ho nemienia vyhlásiť s konečnou platnosťou.“

Tak, drahý brat, karty na stôl. Buď chlap a povedz, či si viac vážiš učenie pápeža a disciplínu Cirkvi (aj keď nevyhlásené s konečnou platnosťou) napríklad ohľadom celibátu, alebo svoje túžby a názory.

Naozaj si neuvedomuješ, že Tvoj spôsob diskusie a konania Tebe neprospieva a mnohým škodí? Nemyslím tým teraz kňazov či biskupov. Myslím tým mnohých ľudí bez teologického vzdelania (čo samozrejme neznamená, že vo svojom odbore nie sú špecialisti); mám na mysli tých „maličkých“, povedané pápežovou rečou: tých na periférii. Lebo práve tých môžeš svojím tliachaním akurát tak domýliť. Tak veľmi chceš očisťovať Cirkev po vzore pápeža Františka, že si stratil zdravý úsudok a prestal si si uvedomovať, že ju vlastne už len okypťuješ a vysmievaš sa jej…

Možno o to nestojíš (vlastne, celkom mám jasno v tom, že o to nestojíš, lebo môj názor je iný ako Tvoj a už to je v debate s Tebou neodpustiteľné), no v konečnom dôsledku mi Ťa je ľúto. Kňazsky aj ľudsky. Kňazský život Ti nezničil biskup. Ani celibát. Dokonca ani hriech. Kňazský život si si zničil sám, keď si prestal hľadať chybu v sebe a začal si kričať na všetkých naokolo, zahmlievajúc realitu a zneužívajúc rozum (ktorého Ti Boh nadelil naozaj štedro – a tentoraz bez irónie) na to, aby si sa hlúpo pokúšal pokriviť realitu podľa Tvojej chuti miesto toho, aby si statočne bojoval (často len v skrytosti sám so sebou) a usiloval sa rásť napriek – a možno vďaka – ťažkostiam, ktoré Ti vonkajšia i vnútorná realita prináša.

Michal, brat môj, naozaj úprimne a bratsky Ťa prosím, prestaň urážať Cirkev aj jej členov. Prestaň svojím vystupovaním, hlúpymi rečami, zavádzaním a polopravdami (ktoré sú vo svojej podstate horšie ako klamstvá) otravovať vzduch okolo seba. Nebuď už ako fekálny voz, ktorý kade ide, tade metá okolo seba to nepekné, čo sa v ňom nahromadilo. Ako ja, tak aj Ty, všetci máme mnoho rán. Sme krehkí a potrebujeme pomoc. Nie je od Teba o nič ďalej, ako odo mňa. Pozri sa do zrkadla, siahni po úprimnosti. Prefackaj sa. A ak nechceš zmeniť názor, prosím, zmeň aspoň spôsob, ktorým ho prezentuješ. Veď vieš… sit modus in rebus. Ak to nespravíš, ak nezačneš vystupovať spôsobom, z ktorého bude jasné, že si vážiš človeka, hoci má odlišný názor a že si vážiš aj ten názor, hoci s ním nesúhlasíš, nemôžeš očakávať, že ľudia okolo Teba si budú vážiť Tvoje názory. Alebo aspoň Teba…

Modlím sa za Teba a Teba prosím, aby si sa modlil za mňa.

Tvoj brat Tom