Jeremiáš a Hananiáš... :) dvaja proroci, ktorí sa stretli v chráme... a možno aj preto, aby zasiahli do našich všedných dní

Stretli sa v chráme. Boli dvaja. Hananiáš a Jeremiáš a obaja sa si privlastňovali istotu reči v Božom mene.

Ten prvý -  Hananiáš s istotou predpovedá skoré skončenie utrpenia a nástup skvelej budúcnosti. Z prlného hrdla kričí: "Bolesť odíde a všetci sa budú radovať v Božom chráme v Jeruzaleme."

Je si istý svojim slovom. Veď akoby nie. Či by Boh chcel, aby jeho národ trpel, aby bol v zajatí, roztratený, zotročený???

Nechce to! Musí sa to skončiť. A on vie, že sa to skončí skoro. Na dôkaz svojej istoty láme drevené jarmo, ktoré má na sebe Jeremiáš.

Kto je to?

Tiež prorok, ale z iného cesta. Neslávny, vysmievaný – zvestujúci utrpenie, bolesť, zotročenie, odchod „spravodlivých“ do Babylonu...

Prorok s bolestnou tvárou, všetkými pohŕdaný, lebo vždy je proti! Proti predstaveným národa, proti predstaveným chrámu, proti boháčom - je proti ich skutkom, proti ich myšlienkam, či slávnostiam...

Vždy má niečo proti vyššie postaveným židom...

A preto si ho nikto nechce všímať. A tým viac nechce nikto počuť jeho katastrofické scenáre o tom, že príde čas zajatia bolesti, utrpenia a zabíjania....

Títo dvaja muži, nazývaní rovnakým menom "prorok", stoja oproti sebe. A prorokujú.

Jeremiáš by bol veľmi rád, keby sa splnilo Hananiášovo slovo o požehnaní, o radosti, o naplnení chrámu... No pochybuje.

Vidí, že viditeľná úroda radosti neprichádza. Je si vedomý toho, že Boh posiela prorokov viac preto, aby ukazovali na bolesť a utrpenie, ako na radosť... hoci sú aj výnimky.

A tak chce čakať.... No dostáva slovo. Tvrdé a bolestné.

Pre Hananiáša i pre ostatných. Nebudú mať len drevené jarmo, ale železné. Budú slúžiť cudzím kráľom.

O niekoľko dní sa jeho slovo potvrdí. A Hananiáš zomiera.

Jeremiáš poznal kolegovu vinu: „bol to tlmočník falošnej nádeje pre Izrael.“  No ich smrťou sa nič neskončilo. Pretože tí dvaja, vždy žijú s nás.

Obaja k nám hovoria a presviedčajú nás, o tom, čo je správne a čo nie....

Ako ich rozoznáme?

Kde nájdeme to pravé „orechové“ a nedáme sa pomýliť „falošnou nádejou radosti“?

Hananiáš nás bude presviedčať o tom, že všetko zvládneme sami, že je to všetko v pohode, že máme dosť síl... Bude nám hovoriť, aby sme sa nepozastavili nad bolesťou, ktorú sme spôsobili iným, aby sme sa neospravedlňovali, aby sme sa radovali a pili víno všedného dňa. Veď máme toľko príležitostí utopiť sa vo veciach tohto sveta.

Jeremiášov hlas už nebude taký milý a láskavý ako hlas jeho kolegu. On bude stáť a s bolesťou ukazovať na hranice nášho života, na ochrnuté údy, na bezradnosť, či bezmocnosť našich skutkov. Bude nás usvedčovať z hriechov, z tvrdohlavosti, z neláskavosti i z toho, ako sme chceli budovať svoju samostatnosť.

No nielen to. Daruje nám aj recept. Odporučí nás na kliniku najlepšieho lekára, ktorý lieči a uzdravuje, ktorý sa dotýka chorých, chromých, hladných, bezvládnych.... Zašepká nám:„Obráť sa k Pánovi! On je tvojou silou, v súžení, v bolesti i v smútku! On ti pošle bratov a sestry, s ktorými môžeš ísť ľahšie na ceste životom.“

Vyberme si.

Hananiáš a Jeremiáš sú v nás. A je len na nás, ako rozoznáme ich hlasy. Ten pravý vedie ku stretnutiu s Kristom.