Alebo pre všetkých kňazov, ktorí majú dnes právo oslavovať... či nájsť si dôvod na úsmev /teda aj pre nekňazov/....

Tak a je to tu. Čakala som na inšpiráciu. Niečo ako na zelený špenát, keď už máme ten zelený štvrtok. Ale za ten svet nič také neprichádzalo. Až potom, reku zapnem si skype a pokecám s Emmou.

 

Emma je tretiačka. Momentálne bojuje s tým, že ju korona obrala o prvé sväté prijímanie a ešte bojuje aj so mnou. My dve totiž niečo spolu máme.

Predbiehame sa, kto o čom číta z tej, „staromódnej“ Biblie. Kto čo učí deti v škole /a či jej pani katechétka //pozdravujem// učí tak, ako sa má./ V preklade to znamená, že ja som žiačka a Emma pani učiteľka.

 

A tak to bolo aj dnes.

„Tááákže, vieš čo sa stalo na Zelený štvrtok?“ pýta sa a tvári sa úplne vážne.

 

„Čo?“ vypliešťam oči a predstieram, že ma to zaujíma viac ako na sto percent.

 

„Dnes z pôrodnice donesú kňazov.“

 

Zvraštím čelo, reku či som hluchá, ale moja „učiteľka“ opakuje znova: „Naozaj, dnes z pôrodnice donesú kňazov.“

 

Pri predstave, že sa niečo také uskutoční, otváram nemo ústa. Snažím sa zhlboka dýchať. Čo tam po tom, že mi tečú slzy od smiechu. Hlavne, nech to nezbadá Emma.

 

Podarilo sa.

„To fakt?“ vyjachtala som zo seba.

 

„Fakt. Učili sme sa to na náboženstve.“

 

No reku, ešte lepšie.

 

„Naša pani katechétka nám povedala, že na zelený štvrtok majú všetci kňazi narodeniny, lebo Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva. A keď máš narodeniny, tak sa musíš narodiť. A kde sa rodia bábätká?“

 

„V pôrodnici.“

 

„Vidíš aká si šikovná. (Ó ďakujem za pochvalu). Teda všetci farári, biskupi a pápeži majú narodeniny. A tí chlapci, čo sa narodili dnes a mamy ich domov donesú z pôrodnice, tak čím sa stanú, keď budú veľkí?“

Chvíľa ticha. Nemá v pláne ma pustiť k slovu. „Predsa kňazmi. A potom odslúžia omšu a ja budem môcť ísť na prvé sväté.“

 

Tomu sa hovorí: vec vyriešená. Hrdá Emma sa zvrtla na päte a odpochodovala z pred počítača.

 

A ja? Poučená až do najbližšej smrti, som ešte chvíľu predýchavala spôsob jej myslenia a predstáv. Je vám dúfam jasné, že ak chce mať nejaká mama zo syna kňaza, treba ho porodiť práve dnes. Ak to čítate a ste ženy a chcete mať zo svojho dieťaťa kňaza, môžete to skúsiť....

 

Ale teraz už vážne.

Milí oslávenci dnešného dňa, služobníci duchovnej sféry aj atmosféry, jednoducho tí, ktorých poznám osobne, či z telky, alebo len tak zo sociálnych sietí... Tí, ktorých mám viac rada i tých z ktorými viem primerane diskutovať... či mlčať...

Prajem Vám všetko dobré od Dobrého.

 

Prajem vám, aby ste nezabudli, že každý z vás, ale i z nás, čo žijeme na druhej strane kazateľníc, má svoj príbeh a ten je originálny...

Prosím prinášajte doň radosť, pokoj, odpustenie a lásku.

 

A prajem vám, aby ste neprestávali bojovať o to, aby ten váš „príbeh“ od toho dňa, keď vás doniesli z pôrodnice /a teda nemuselo to byť na Zelený štvrtok, bol Bohom požehnaný.

 

Prajem vám, aby ste nikdy nezabudli na to, že nik z nás (z vás) nie je dokonalý... všetci sme spoločne na ceste k dokonalosti (tí za kazateľnicou i pred ňou).

 

A o to ide.

 

Prajem vám, aby ste nás učili a spolu s nami aj kráčali po všetkých cestách či už s krížom, s covidom, s nepravdou, s ľudskou slabosťou...

 

Aby naše prvé kroky z „ľudskej pôrodnice,“ do tej Božej boli požehnané. Nech sa tam narodíme pre nebo.

 

Všetko naj. A veľa správnych krokov života.