báseň od Miroslava Válka
Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou,
aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka.
Iskra v oku,
noc, hlboká.
Napoludnie by si mohla byť môj úpal.
Aby o mne hovorili: Celý horí.
Aby som bol z teba trochu chorý.
Napoludnie:
s hlavou v ohni myslieť na teba.
O pol ôsmej večer: dlho hľadám struny.
Aby som ťa zahral
podľa zlata hviezd
a podľa krvi luny.
O pol ôsmej večer:
aby ťa bol celý vesmír plný.
A rád by som bol, keby si raz v noci bola: áno.
Áno na srdci a áno na ústach.
Iskra v oku, hlava v ohni,
noc, noc hlboká.
Padla si mi do oka.
