Prešiel viac ako týždeň po zverejnení výsledkov prvého kola prezidentských volieb. Niektorí z nás sú sklamaní, iní povzbudení, niektorí odmietajú voliť menšie zlo, a niektorí už aj zabudli, o čo vlastne v prezidentských voľbách ide.
Preto pripomínam pár kľúčových oblastí, o ktorých túto sobotu rozhodneme:
1. Ide o vývoj slovenského súdnictva
Podľa minuloročného prieskumu agentúry Focus 69% občanov nedôveruje slovenskému súdnictvu. A aj keď po prvom kole prezidentských volieb môžeme diskutovať o dôveryhodnosti prieskumných agentúr, väčšina spoločnosti dlhodobo vníma problém slovenského súdnictva. Spomína ho dokonca posledné mesiace aj pán premiér v rámci svojej prezidentskej kampane.
A práve prezidentská funkcia môže ovplyvniť dlhoročný vývoj súdnictva tak, ako žiadna iná funkcia volená občanmi. Na portáli za dobruvolbu.sk je prehľadne zobrazené, že práve prezident skrze menovanie a odvolávanie sudcov, predsedu, podpredsedu najvyššieho a ústavného súdu a 3 členov súdnej rady môže veľmi silne ovplyvniť smerovanie slovenského súdnictva. A po kauze Čentéš prezidentské právo (ne)vymenovať niekoho do funkcie naberá úplne nový, veľmi silný rozmer.
Nevieme, kam by súdnictvo smerovalo, ak by bol prezident Andrej Kiska, ktorý nemá bohaté skúsenosti s právom a vo svojom volebnom programe hovorí, prekvapivo, o reforme súdnictva až na desiatom mieste.
A tiež nevedno, kam by smerovalo pod vedením prezidenta Roberta Fica, keďže zmeniť slovenské súdnictvo mohol už dávno z pozície premiéra počas šiestich rokov svojho vládnutia, a tiež desať rokov skrze prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý bol a je ako keby členom Smeru.
Prezident však veľmi ovplyvňuje a ovplyvní smerovanie slovenského súdnictva.
2. Ide o skúsenosti v hodnote miliárd eur
Andrejovi Kiskovi je nielen od Roberta Fica vyčítaná jeho politická neskúsenosť. A je pravdou, že určite nemá také politické kontakty a skúsenosti ako pán premiér a trvalo by mu istý čas, kým by sa vo svojom úrade zorientoval.
Ak by sa stal prezidentom Robert Fico, bol by to určite skúsený štátnik. Avšak SMER by musel zostaviť novú vládu s novým premiérom. A v ústavnom zákone o dlhovej brzde sa píše, že tento zákon platí pre vládu po dvoch rokoch.
Prakticky - tým, že by Smer zostavil novú vládu, až do parlamentných volieb by preň neplatil tento zákon a mohol by prekladať rozpočet s akýmkoľvek deficitom. Tento rok nás vláda všetkých zadlžila o 3,2 miliardy
eur. Môžeme teda predpokladať, že ak by jej v tom neprekážal žiadny zákon, urobila by tak opäť (a možnože aj viac, keď by jej nehrozila „žiadna brzda“).
Ak by sa Robert Fico nestal prezidentom, pre súčasnú vládu by tento zákon platil a musela by sa veľmi brzdiť, aby neprekročila dovolené zadlženie Slovenska.
20 ročné politické skúsenosti Roberta Fica sú teda určite veľmi hodnotné, tentokrát však majú cenu minimálne niekoľko miliárd eur.
3.Ide o vývoj slovenskej politiky
Obidvaja kandidáti zastávajú úplne opačné politické spektrum.
Na jednej strane je tu zástupca najsilnejšej strany na Slovensku, ktorý sa opiera o svoje stranícke štruktúry a o dlhoročné politické skúsenosti.
Na druhej strane je tu kandidát, ktorý je nezávislý a nestranícky, ktorý sa snaží opierať priamo o občanov, nechce byť financovaný zo strán a z finančných skupín a má minimálne politické skúsenosti.
Každý z nich teda zastáva isté zmýšľanie o fungovaní politiky, ktoré ako prezident bude reprezentovať najbližších päť rokov.
V druhom kole teda nejde o nejakú voľbu „menšieho zla“.
Túto sobotu ide o strategické určenie smerovania Slovenska na najbližších 5 rokov.