Na spoločné večerné čítanie pred spaním som prišla neskoro. Chlapci zdvihli hlavu čakajúc, čo také dôležité ma mohlo zdržať. „Hľadala som potvrdenie o zaplatení- to je taká dôležitá vec, chlapci, aby som nemusela platiť znova za to, čo som už zaplatila. ---A nijako som to nemohla nájsť. Už som z toho bola naozaj nešťastná.“

Ako som tak v skratke vysvetlila Martinovi a chlapcom môj boj (to ani netušili, že sa odohrával vo všetkých mojich kabelkách a zásuvkách), ozval sa môj najstarší: „Vieš, čo si mala urobiť, mamka?“ „Poriadne si to odložiť a vkľude skontrolovať“ prebleslo mi mysľou- a také ponaučenie som aj očakávala od môjho synka. „Mohla si sa pomodliť ruženec, keď si už začínala byť nervózna.“ Hm, to je dobrá rada, Martinko,“ odpovedala som prekvapená. „Alebo si si mohla pozrieť, ktorý svätý je patrónom takých situácií... vieš, a JEHO poprosiť o pomoc.“ Pridal ešte jeden tip.

„Fíha, ďakujem ti, to by mi určite pomohlo. Fakt som mohla poprosiť sv. Antona“ usmiala som sa s údivom nad detskou praktickou múdrosťou.

Samozrejme, čím viac sa mi nedarilo nájsť ten biely dôležitý papier, tým vrúcnejšie som sa modlila, aby mi Pán Boh pomohol a On pomohol ako vždy (a ukázal mi, že lístok bol presne tam, kam som ho odložila, len som ho prehliadla :).

V tejto celej jednoduchej skúsenosti ma veľmi oslovil prístup môjho syna ku mne- a dúfam, že sa ho od neho naučím aj ja voči iným ľuďom.

Môj 10 ročný si nevychutnal "to naše dospelácke": „Vidíš, keby si si poriadne odkladala veci...“, ktoré vlastne nikdy situácii nijako nepomáha. Videl dve podstatné veci- človeka, ktorý potrebuje pomoc a problém, na ktorý treba hľadať riešenie.  My, dospelí, hovorím aspoň za seba, to nejako pomixujeme a zjednodušíme si to tak, že „pohľadáme problém v danom človeku.“....

Je to dobrý pocit, že mám nového vážne dobrého poradcu. A dúfam, že sa aj ja naučím radiť ako deti.

Páčil sa Vám článok? Zdieľajte ho s ostatnými na sociálnych sieťach.

Pôvodný obrázok: https://ptaourchildren.org/