K tejto úvahe ma priviedla spomienka na to, ako sme 1.novembra, ktorý vtedy pripadal na niektorý deň pracovného týždňa, stáli s priateľmi v kostole Saint Michals zarazení možno nie menej ako otec Colin, ktorý na nás pozeral s nesmiernou snahou zistiť, prečo sme všetci v kostole. Nedalo sa nás prehliadnuť.
V jeho černošskej štvrti nás 9 Slovákov žiarilo ako 9 jasných hviezd na čierno-čiernej oblohe a toto súhvezdie sa tu takto spolu vyskytovalo iba v nedeľu. V tom si otec Colin dal dve a dve dokopy a špeciálne pre nás uviedol v 2/3 svätej omše pomedzi liturgické texty oznam, že sviatok Všetkých svätých sa tu v Londýne prekladá vždy na nedeľu, /pretože cez týždeň by nik neprišiel/- čo bol aj dôvod, prečo nás bolo vo veľkom kostole spolu s ním celkom13 osôb...
Zrazu som sa sama seba opýtala, prečo sme chodievali na sv.omše do inej štvrte a nie do tej našej belošskej... Nikdy som nebola za špekulovanie s kostolmi – nezáleží predsa na kázni, hudbe, výzdobe- Ježiš je predsa všade rovnaký... Spomenúc si na lásku otca Colina, s akou sa s nami lúčil, na usmiatych farníkov poobliekaných v pestrých šatách od hlavy až po päty, na prijatie, na slávenie svätej omše ako skutočnej a jedinečnej slávnosti, na krásne farské spoločenstvo- pochopila som... V liturgii svätej omše je Kristus prítomný v eucharistických spôsoboch, vo Svätom Písme, v osobe kňaza, vo sviatostiach a v zhromaždení veriacich ( Sacro sanctum concilium 7). A až teraz si uvedomujem, ako veľmi môžeme dať iným zažiť Ježiša milujúceho, prijímajúceho, odpúšťajúceho, zaujímajúceho sa- a myslím, že chodiac od jednej farnosti k inej by sme v zhromaždení veriacich našli „iného Ježiša“... Tak ako sme sa my necítili vítaní v belošskej farnosti s veľmi dobrým kňazom ,obrovskou a krásnou sochou Krista, no z veľkej časti s sneprívetivými farníkmi, ktorým zrejme nebolo milé, že „ich anglický kostol“ majú navštevovať aj akísi cudzinci...
Sviatky sú vždy priestorom, keď prichádzajú i tí, ktorých v „našom“ kostole bežne nevidíme. Modlím sa, nech v nás stretnú Ježiša, ktorí je „ten istý včera, dnes a naveky“ /Hebr 13,8 /- nekonečná a pravá LÁSKA !