Blog

« Terug

Ako sa Boh stará

Ako sa Boh stará

Boh má rôzne spôsoby ako nás posunúť správnym smerom a urobiť v našom živote niečo veľké, na čo by sme si my nikdy netrúfli. A hoci ako vždy - je to to najlepšie, čo sa nám mohlo stať, len ťažko by sme sa dali na to prehovoriť. V tomto skutočnom príbehu si použil male 13 ročné dievčatko a jej 3 súrodencov, aby kompletne zmenil život ôsmim ďalším ľuďom vrátane ich rodičov.

 “Porozprávala som sa s ostatnými a zhodli sme sa na tom, že jediný darček, ktorý chceme na Vianoce, je pozvať k nám nejaké dieťa z detského domova cez Vianoce…” povedala rozhodne 13 ročná najstaršia dcéra Antonyho Billera, pekne nastúpená v rade s ostatnými tromi mladšími súrodencami. Najprv prosila o túto vec otca sama – vediac, že niektoré rodiny z ich farnosti na Vianoce pozývajú k sebe tieto deti. Keďže otec odpovedal: “Porozmýšľam o tom,...” nasledoval jej ďalší ťah a na Vianoce už k nim letelo 6 súrodencov z Litvy.

“Pozvať k sebe deti z domova na Vianoce oficiálne nie je nijako spojené s adopciou – dokonca je zakázané s týmito deťmi o adopcii počas pobytu vôbec hovoriť. Neoficiálne je to však tak trochu celé o adopcii. Drvivá väčšina detí, ktoré sú “voľné” na sviatky, sú “voľné” aj na adopciu a agentúra usilovne hľadá pre ne náhradný domov. “ Anthony s manželkou sľúbili svojim deťom, že pozvú jedno malé “slušné” dievčatko a agentúre dali podmienku, že nesmie byť vo veku ich detí.

“Ako sa už často stáva, Božie plány boli iné ako tie naše. Tie naše boli malé, bezpečné, predvídateľné, On mal väčšie plány – plány, na ktorých by sme sa nikdy nechceli podieľať: vzrušujúce, trocha problematické, rozpínajúce našu vieru."

"A tak sme skončili so 6timi biologickými súrodencami z Litvy- 5timi chlapcami a 1 dievčatkom – a vek všetkých dokonale dopĺňal poradie, v akom boli narodené naše deti…”

Celá rodina Billerovcov s bázňou pripravovala svoje srdcia a domov. Počas pobytu detí z domova u nich sa ani chvíľku nenudili – chodili plávať, naháňali sa v parku, zdobili stromček, jedli štedrovečernú večeru, otvárali darčeky, pozerali Ľadové kráľovstvo a veľa sa spolu hrali. “Objímali sme sa, spievali “Vďaka Ježiš” pred jedlom a učili sme ich modliť sa. Prvý večer sa modlil nahlas iba najstarší, ďalšie dni sa pridali aj ostatné. Zažívali sme krásne chvíle plné lásky, aj chvíle temné a plné strachu. Vytvorilo sa medzi nami puto a zrazu tu bol koniec návštevy.” 

Posledný deň návštevy u Billerovcov

O 30 dní sa všetci rozlúčili na letisku. Menší boli trocha zmätení, mávajúc na rozlúčku nastupujúc do lietadla, ktoré sa zasa vrátilo cez oceán do Litvy. Rodina Billerovcov však už nedokázala byť takou ako pred tým.

“Božou “hroznou” a úžasnou milosťou sa nám otvorili srdcia a myseľ, aby sme videli ako vyzerá Božia láska: je to úplné bezpodmienečné dávanie sa. Božie Slovo hovorí, že staranie sa o siroty teší Boha./Jak 1,27/, hoci Boh nevyžaduje adopciu…”

Manželia sa rozhodli modliť sa spolu za rozhodnutie adoptovať si súrodencov z Litvy, pričom prežívali strach aj hnev. Bude ich to stáť veľa- veľa miesta, peňazí a času. Mali tak málo informácií- o biologickej rodine, možných závažných ochoreniach, poruchách správania… Mnoho vecí však vedeli: “Deti nemali žiadnu rodinu. Nemali žiadne spoločenstvo veriacich okolo seba a okrem svojich vychovávateľov boli vlastne na svete celkom sami. Po ich odchode z detských domovov po väčšine končia ako obete samovrážd, prostitúcie či drogovej závislosti.”

Anthony tuho rozmýšľal nad rozhodnutím a aj jeho dôsledkami:

“Prijali by ste do svojho domova dieťa, o ktorom by ste vedeli, že sa rúha Bohu, je násilnícke, má potýčky so zákonom a problémy s alkoholom? Vzali by ste ho k sebe domov, prijali ako vlastného a sľúbili mu dedičstvo? “

“Táto úvaha sa ma veľmi dotkla. Ja by som to nikdy neurobil. Ale Boh – môj nebeský Otec to urobil pre mňa. On ma prijal do svojej rodiny, napriek všetkému, čo som pred chvíľou vymenoval. A ak ma Boh – Pán vesmíru tak prijal a zahrnul svojou láskou, ako môžem byť taký rezervovaný voči tým deťom- zvlášť, keď nás oboch (mňa aj moju ženu) volá, aby sme si ich osvojili ?!”

Súrodenci sa dokonale dopĺňajú

Niektorí z blízkych priateľov nazvali Billerovcov svätými za to, že si adoptovali 6 detí. Oni sa nad tým len pousmejú s poznámkou, že manželstvo a rodičovstvo najlepšie ukazuje, ako ďaleko ešte len človek k svätosti má. Hovoria však:

“Teraz sme naozaj svedectvom o tom, ako sa Boh stará. Ako nás dokáže zabezpečiť napriek našim nízkym príjmom a ďaleko, ďaleko za hranice našich očakávaní. “

A či by toto rozhodnutie urobili ešte raz?  “Jednoznačne! Vlastne - zasa plánujeme pozvať k nám na Vianoce dieťa z domova. Existuje mnoho detí bez otca a mamy, ktorí by ich chránili a milovali.”

Preložené a krátené z originálu

Povzbudil Vás tento článok? Povzbuďte aj Vy iných jeho zdieľaním na sociálnych sieťach.

Máte svedectvo, s ktorým by ste sa chceli podeliť? Pošlite ho nám na: info@mojakomunita.sk