Aby sme si mohli niečo užívať, musí to byť príjemné. Na môj podiv som zistila, že aj nepríjemné činnosti sa mnohokrát dajú veľmi spríjemniť. Týchto zopár tipov je napísaných bez zoradenia podľa dôležitosti a určite nie sú kompletné, ale mne naozaj pomohli zažívať materskú DOVOLENKU namiesto pracovného tábora.
1.Dovolenkové nastavenie mysle
Uvedomila som si, že som žena na materskej dovolenke- nie na nútených prácach. To znamená, že nemusím pobehovať non-stop v teplákoch a v hlave mať hlavne, čo v ten deň treba stihnúť. Varím, periem, upratujem a robím všetky normálne práce, ale tie sú pre mňa nástrojom, ako si urobiť pekný deň. Oblečiem si oblečenie, v ktorom sa cítim pekne a podľa počasia vymyslím, akú hlavnú príjemnú náplň bude náš deň mať. Práce podopĺňam do časových medzier. Napr. je pekne, rýchlo niečo „zkuchtím“, ideme do mesta pozrieť na papagáje, na zmrzlinku a cestou späť dokúpime chlebík a to, čo chýba. Predtým hodím veci do práčky a zapnem umývačku a keď sa vrátime, najeme sa na terase. Kým chlapci po obede popozerajú rozprávočku, vyvesím vypratú bielizeň, povyberám z umývačky a môžeme si ísť spolu maľovať kamene na záhradu, pričom si popíjam kávičku alebo citrónový Radler. Samozrejme, že večer som unavená- ale unavená príjemne a nie vyčerpaná od znechutenia, že deň bol zasa taký istý ako ten predtým.
2.SOS balíček
Keď nálada ( a vôbec nezáleží či ide o dieťa, mňa samotnú alebo manžela) „degraduje“ vytiahneme SOS balíček- vždy máme zo sebou niečo na jedenie a pitie. Takto sa vyhnem aj hundraniu a pesimistickým hláškam našich unavených detí keď peši ideme domov z mesta alebo keď chceme byť na hubách alebo prechádzke 2-3 hodinky. Čím dlhšie predpokladám, že sa zdržíme, tým väčší SOS balíček musí byť. Aj dospelí ľudia potrebujú rátať so svojimi biologickými potrebami, a tak musíme pamätať, že smädní a hladní ľudia nebývajú príjemní.
3. Radšej voziť ako nosiť
Ani naše deti neboli obľúbencami kočiarika na začiatku, ale naučili sme sa ich zabaviť, a tak sme potom mohli spokojne chodiť na huby, nákupy a na dlhé prechádzky tak, aby z toho okrem ubolených ramien a chrbáta niečo mali aj rodičia. Ak predpokladáme výlet alebo aktivitu, kde treba byť dlho na nohách, môžeme počítať s tým, že naše deťúrence budú protestovať. Kočiar s veľkými kolieskami na prechádzku do prírody, šikovný skladací kočiarik do mesta či na nákupy, nákupný vozík, vozík za bicykel, odrážadlo s dlhou rúčkou, ktoré sa dá pohodlne tlačiť pri vzpriamenej chôdzi... Deti ocenia povoz a my pomocníka, ktorý odvezie aj naše bundy, fľaše s čajom a dáždniky.
4.Pravidelné rande
Strážiť malé deti dá zabrať aj rodičom nieto ešte vekovo starším starým rodičom, preto si ich pomoc vážime. Na bežné záležitosti- nákupy, domáce práce, návšteva lekára sme si postupne našli systém a snažíme sa postriedať s manželom. Pomoc s deťmi si totiž šetríme na pravidelné rande. Tento september budeme manželmi 10 rokov a toto je jedna zo zásad, ktorú veľmi oceňujeme. Ideme do kina na „dospelácky“ film, do reštaurácie, na prechádzku, poriadne si zaplávať a deti majú zase krásny čas so starými rodičmi. Necítia sa odložené, ale odmenené a naše manželstvo popri rodičovstve rastie tiež. Hoci sme rodičia, neprestali sme byť manželmi v manželstve, o ktoré sa treba starať, aby sa nám v ňom páčilo.
5. Do kostola s deťmi, ale nie za každú cenu
Zatiaľ čo niektoré deti dokážu takmer nehybne vydržať na rukách celú svätú omšu, deti ako tie naše už po pár minútach usúdia, že tomu celému chýba aktivita a začínajú sa domáhať pohybu. Kým sú deti malé a sú to také živé striebra, je dobré vybrať zo svätých omší tú najkratšiu. Z kostolov tie, kde sa dá byť v priestore oddelenom od hlavnej lode. Úprimne si treba priznať, že ak sme ochotní sadnúť do auta kvôli nákupom, môžeme tak o to viac urobiť kvôli Bohu. Ak je vhodné počasie, môžeme zostať vonku, ak je reproduktor a dá sa dobre počuť. V krajnom prípade, keď vonku hrozne mrzne, prší alebo sú detičky choré, veľmi unavené, zostáva buď sa rozdeliť a každý z manželov ísť v iný čas/jeden v sobotu večer, druhý v nedeľu alebo ak môžeme, poprosiť niekoho, aby nám cez sv. omšu detičky postrážil. Ani sa nenazdáme a za chvíľku vyrastú tak, že budú už aj rozumieť a spokojne vydržia. Od začiatku sme sa ale rozhodli vyhýbať sa tomu, aby sme do kostola chodili my alebo deti s nechuťou, teraz keď sa vrátime domov, chlapci sa ešte aj s chuťou zahrajú "na kostol" a zopakujú, čo počuli v čítaniach a na kázni.
6. Plniť si sny
Určite máme v mysli idylické obrázky, keď rodina trávi spolu čas. Niekto si predstaví rodinu bežiacu so psom po lúke, niekto čítanie rozprávok s deťmi v posteli pred spaním, niekto dobrodružné stanovanie, niekto pečenie koláčikov, niekto obliekanie malého princa a princeznej do rozkošných outfitov... Často stačí len chcieť a môžeme si naše sny jednoducho splniť. Potrebujeme vedieť potlačiť to, čo nás stále núti tieto sny odkladať a zaradiť ich medzi priority.
7.Výlety sa musia páčiť všetkým
Chce to trochu cviku, ale ak budeme vnímavé, naučíme sa vytvoriť si rodinné krátke aj dlhé výlety , z ktorých budeme všetci nadšení. Deti majú svoje obmedzenia- čas spánku, tolerancia tepla a chladu, fyzická výdrž i to, čo ich FAKTICKY nudí. Začali sme to rešpektovať a naše výlety, nákupy a prechádzky sa zmenili z boja na radosť. Naše deti nevydržali cestovať dlho, výlety sme začali robiť kratšie, na dovolenku sme chodili tak, aby miesto bolo do 1h autom. Plávať sme začali chodiť do hotelového bazénu s teplučkou vodou a wellnessom aj pre drobcov. Výlet musel mať vždy niečo zaujímavé pre nás aj pre deti. Vyhýbame sme sa neskorým príchodom domov, keď už je každý podráždený z únavy. Vhodné oblečenie, čiapka, lekárnička, deka, jedlo a dostatok tekutín a k tomu „terénny kočiarik“, keby už najmladší nevládal a zážitok je takmer zaručený :)
8. Mamka, sestra, kamarátka na telefóne
Žena sa potrebuje vyrozprávať, ale s malými deťmi nás okolnosti nútia zostať doma a k tomu máme v domácnosti mnoho povinností. Mať bezplatné volania na jedno alebo viac čísel už ponúkajú viacerí mobilní operátori. Ak si zvolíme osobu, ktorá nám rozumie, nebudeme sa cítiť také izolované a samé. Telefonovať s hands-free umožňuje robiť pri tom mnoho vecí, takže nám nestojí ani práca, nerastie nám účet za telefón, ale potrebu rozprávať sa máme zato uspokojenú. Keď potom príde manžel unavený z práce nevrhneme sa naňho ako vyhladovaný žralok na prvú rybku, ale preňho nám potom zostanú tie dôležité veci, ktoré zasa v rozhovore s inými neriešime a máme dokonca aj kapacitu počúvať, čo náš manžel zažil v práci.
9. Svet je malý, keď sa točí len okolo nás
Asi by mi preplo, keby som stále riešila len plienky, spánok, bytové doplnky a práce okolo domu. V Božej rodine- v normálnom prostredí, ktoré je okolo nás, sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc a sú ľudia, ktorých pomoc potrebujeme my. Tak je normálne a zdravé. Dávame, koľko vládzeme- niekedy je to len máličko času, niekedy len telefonát, krátka správa, krátka modlitba, niekedy zvládneme pomoc, ktorá trvá sústavne aj roky. Služba iným má mnoho rozmanitých podôb. Bez vzájomnej pomoci, zdieľania radosti aj starostí, budeme mať stále pocit prázdna. Možno preto, že nášmu malému svetu chýba rozšírená realita sveta tých druhých.
10. Užívať si domáce práce
Domáce práce treba robiť dookola, ale prečo si ich nespríjemniť? Keď upratujem, pustím si dobrú hudbu, keď žehlím pozerám film alebo si pustím dobrú prednášku. Telefonujem, keď vešiam bielizeň, skladám a odkladám, keď čistím zemiaky alebo varím. Pri tom mi už zostalo len málo činností, ktoré sa nedajú spríjemniť, ale to sa už pri tej väčšine dá dobre prežiť.
11. Vďačnosť je najširšia brána k možnostiam
Snažiť sa pozerať na to, čo máme a čo môžeme namiesto toho, čo momentálne nemáme a nemôžeme nám otvorí úžasné možnosti, naplní nás pokojom a radosťou. Realitou je, že každý deň by si nejaká mama priala o jeden deň života viac, lepšie zdravie, strechu nad hlavou, byť v bezpečí, mať dostatok pitnej vody, mať čo jesť, môcť sa bez strachu prežehnať a ísť do kostola, mať prácu... Každý deň je mnoho žien, ktoré by chceli môcť mať dieťa... Vážiť si tie „bežné“ samozrejmé veci, ktoré sú ale také nie samozrejmé a naopak veľmi vzácne. Vďačnosť mne osobne pomohla užívať si nakoniec aj to nočné vstávanie a vymieňanie plienky...
Prečítajte si tiež: Ako som si materskú začala užívať