Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘

Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“

Dokážeme nechať Ježišovi voľnú ruku? Alebo stále komentujeme jeho kroky v našom živote a snažíme sa diktovať, čo a ako by mal robiť? Keď sa deje to- chýba nám to, keď sa deje ono, nepáči sa nám zas niečo iné. Naozaj si myslíme, že by sme si poradili lepšie občas sami? V tom celom je jedno veľké nedorozumenie: Ježiš nás chce viesť nie preto, že by nám chcel dať zacítiť Jeho nadvládu- chce nás viesť, lebo nás miluje a chce to robiť pre nás. Ak sme mu nedokázali veriť a nechať sa viesť, môžeme ho dnes odprosiť a poďakovať Mu za to, že chce byť po našom boku.