Jeho sa pýtaj a dá sa nájsť.
Ako nevieš, ktorou cestou potiahne vietor, ako nevieš, ako sa tvoria kosti v živote ťarchavej ženy, celkom tak nevieš, čo urobí Boh, ktorý všetko pôsobí. Kazateľ 11, 5;
Našou slabinou, ak by sa to tak dalo nazvať je jedine to, že nerozumieme.
Takto uvažujú, lenže blúdia, lebo ich zaslepila ich neprávosť.
Nepoznajú Božie tajomstvá, nemajú nádej na odplatu za spravodlivosť, ani cenu čistých duší neuznávajú.
Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby. Kniha múdrosti 2, 21-23;
+
Čo iné môžu znamenať tieto úžasné slová svätopisca, ako že uvažujeme „naprázdno“, zaslepení aj akoby závojom, ktorý ukrýva tajomné a k tomu ešte odpútaním pozornosti od toho, čo je skutočne podstatné, čo je životne dôležité. Neprávosť môžeme rozumieť ako to, čo nie je pravé, spravodlivé pred Bohom, čo nie je Božie, ale je nízke, je ďaleko vzdialené od Boha. Boh neviedol iba Izraelitov, v tajomnom oblaku svojej prítomnosti - vedie aj nás a vedie nás stále, aj dnes. Nad nami je neviditeľný "oblak" jeho prítomnosti, Duch boží sa vznáša sa nad vodami aj nad svetom dnes. Nie bez moci, ale v moci, o akej nemáme ani predstavu, lebo je úplne iná, ako naše predstavy o nej. Boh pôsobí v srdci človeka, v myslení ľudí, ktorí otvorili srdce Bohu a nechajú s a ním viesť. Pôsobí cez ľudí, ktorí ho nechajú konať. No nie len tak. Pôsobí v celom svete, v dianí a v raste a obnovy Cirkvi. Jeho pôsobenie je nekonečne veľké, hlboké a je mocné. Aby sme nahliadli, aby sme aspoň niečo pochopili, musíme Boha hľadať celým srdcom, musíme chcieť ísť s Ním a máme milovať jeho cesty. Tam, kde sme, tak, ako je dané nám. Boh nám všetko odhalí, čo potrebujeme. Je živý v Slove a jeho Duch je s nami. Zvolávajme Ducha božieho, aby nám pomohol rozumieť, aby nás viedol a aby nám dal ducha pokory a nasledovania, aby sme nestrácali ale zhoromažďovali, aby sme rástli na duchu a vo viere, aby sme milovali Slovo a žili z neho každý deň. Slovo je chlieb duše, nenahraditeľný ničím. Slovo je živé, účinné, je to modlitba slovami apoštolov, ktorá robí radosť Bohu a povzbudzuje toho, kto sa ho modlí. Kto si Slovo zamiluje, získa múdrosť a poznanie od Pána. Poznajme nášho Pána, a spoznáme život, On dá aj poznanie sveta a jeho súvislostí v stvorení.
+
„Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spopred ľudu...“ Exodus 13, 21-22;
Boj je, ktorý je. Je tu, je všadeprítomný a je tak stále. Sme ponorený do Neho, do jeho existencie a bytia v ňom.
Mohli by sme uvažovať o obraze zázračného rozdelenia vôd, kedy Izraeliti prechádzali cez more... sme pomýlení vnímaním slova „more“ ako obraz množstva vody, nuž a nemôže byť aj „morom myšlienok“? Ak ich nerozdelíme - nevylúčime škodlivé a vedúce preč od Boha, neprejdeme ale zatopí nás more myšlienok, ako Egypťanov pri prechode pokrylo červené more. Nie, dnes netreba palicu Mojžiša, stačí nám schopnosť rozhodnúť sa, ktorú máme. Ona je tou palicou, ktorú môžeme použiť ako Mojžiš. Ak sa úplne spoliehame na Boha, a použijeme ju pre spásu seba a iných, zmení sa na moc Božiu, ako u Mojžiša a môžeme konať zázraky. Ak ju použijeme bez Boha, bez dôvery v Boha ale aj bez úmyslu osláviť Boha, lebo na to nám bola daná Bohom, neurobí nič.
A tak by sme mohli pokračovať.
Máme vedomosti o svete, o vesmíre, o zvieratách, kvetoch, o človeku, o najmenšom pojme, ktorý kedy zachytila naša myseľ, zaplavujú našu myseľ a stráca sa nám podstatné. Nevieme takmer nič o Slove, ktoré k nám hovorí životne dôležité, nanajvýš potrebné, lebo ho nečítame celým srdcom a neskúmame, čo nám chce povedať. Preto mu nerozumieme, preto vôbec ani za mak nerozumieme tomu, kto je BOH.
Nevieme v skutočnosti nič o tom, kto je Boh. Máme Slovo, ktorému nerozumieme, lebo nepreniklo do našich útrob, do srdca a nežije v nás. Máme slová ľudí, ktorí sa snažili opísať ho, ako ho pocítili, ako ho zažili. Tie sa nám stali frázami, opakovaním niečoho, čo sme sami nezažili a preto je ťažké im len tak uveriť. Človek je bytosť stvorená na obraz Boha, má inteligenciu a musí sám zistiť a overiť, že to, čo počul, je pravda. Musí sám zažiť Boha. Ak iba prevezme poznanie iných, sám však nehľadá, čoskoro upadne na duchu, stane sa slabým a neschopným „Božích vecí“, neschopným boja, upadne aj jeho túžba toto nájsť, lebo sa uspokojí s tým, čo má. Potom začne veľmi chradnúť všetko to, čo malo byť naplnením a radosťou, plnosťou poznania Boha. Polovičné prevzaté poznanie nemôže uspokojiť človeka, bytosť inteligentnú, nájdenie Boha inými je len časťou samotného hľadania niečoho, čo sám neskúsil. Každý musí sám hľadať a skúmať o Bohu, myslieť o Bohu a chcieť zakúsiť Boha aby ho mohol nájsť. Inak sa môže stať, že nikdy neporozumie nádheru a bohatstvo toho, ktorý nás povolal k životu v plnosti už teraz a ktorý nám ho dáva teraz, tu, kde sme... Predíďme včas tomu, aby sme nezmeškali naše osobné stretnutie s Bohom.
Neprestaňme hľadať Boha, neprestaňme bojovať o poznanie Slova, neprestaňme rozlišovať, čo je podsatné a nebojme sa odhodiť všetko, čo také nie je. Volajme na pomoc Ducha svätého, Darcu všetkých darov, Darcu života duše i tela. Robme tak často, aby sa nám to stalo neodmysliteľným v našom každodennom živote. Živý, mocný Duch boží... pôsobí dnes. Ľudia vydávajú o tom svedectvo.
+
Keďže sme ľudia, všetko sa v našom živote odohráva na základe myslenia.
Stále o niečom myslíme, premýšľame a uvažujeme, či si to uvedomujeme alebo nie. Myšlienky nám víria hlavou, rôzne, neskutočne mnohé, podľa vedcov je ich aj na milióny za určenú časovú jednotku. Sme bytosti stvorené na obraz Boha, máme rozum a ten zohráva v našom živote veľmi dôležitú úlohu.
Myseľ nás môže vyniesť doslova do neba a môže nás stiahnuť do hĺbky vlastnej duše, ktorá je tak nekonečná ako oceán, ako vesmír... Na dne duše prebýva Boh, zdroj života, ale myšlienky nás netiahnu samy od seba k tomuto zdroju... My musíme naše myšlienky, myslenie viesť a smerovať tam, kde je Boh. A samozrejme nič nečisté tam nevôjde – to znamená myslieť o Bohu, o dobre o láske a kráse, ktoré majú za cieľ nájsť Boha. Inak sa aj tie minú cieľu a nenájdu plnosť, iba smerovky k nej... a človek, pokým žije, bude stále skúšaný, pokúšaný, hľadať iné, ako Boha, bude musieť rozhodovať, kam chce ísť, a tam bude viesť túžby srdca aby sa stretol s tým, ktorý ho tak zázračne utvoril a ktorý ho tak nekonečne miluje. Ak o to nebude bojovať, môže sa stať – dnes vidíme, že tak je -, že bude trpieť pre to, lebo ho nevie nájsť a ani nebude vedieť, že jeho utrpenie pochádza z tejto túžby po Bohu, ktorá je človeku vložená do srdca od vekov...
Preto bude jeho utrpenie bolestné, lebo v ňom nie je prítomný Boh, ktorý mení trápenie a utrpenia človeka na schodnú cestičku na ceste ku nemu, na ktorej ho nachádza kus po kúsku, kým ho nezažije aspoň na okamih v jeho plnosti. Ten kratučký okamih zážitku Boha ponesie človeka o míle vpred a už neprestane túžiť po inom, ako nájsť toho, ktorého naše srdce miluje.
+
Proroci, králi, panovníci, obyčajní ľudia, chudobní , bedári hľadali Boha... iní celý čas bojovali proti Bohu...ten boj trvá podnes. Jedine tí, ktorí hľadali úprimne, s celou mocou svojej bytosti, celým srdcom, celou mysľou tí ho našli a vydali o tom svedectvo.
Je to jednoduché. Sú vždy iba dve moožnosti. Sú iba dve cesty. K Bohu a preč od neho. Inej cesty niet. Ak sa vlečieme dakde na ceste bez radosti, bez nádeje, pochybujeme miesto viery a strácame, miesto aby sme získavali, a zdá sa, že strácame zmysel všetkého, môžeme si byť istí, že sme odbočili z cesty ku Bohu. Lebo ak sme na ceste, akokoľvek ďaleko ale na ceste k Bohu, je tam Boh s plnosťou darov, lásky, predchádza nás v hľadaní a mocne nás priťahuje všetko, čo je Božie... musí tam byť radosť, musí tam byť živá túžba a vôľa nás sama od seba ponesie, že nás ani nenapadne hľadať iné, ako Božiu slávu.
+
Boha hľadá moje srdce, moja duša túži za ním bez prestania. Kedyže ho uvidím, toho, ktorého moje srdce miluje?
Život človeka je putovaním k Bohu cez púšte Sinaja dnešných dní, cez more prekážok a v bojoch proti nepriateľom z každej strany. Máme všetko, čo treba na cestu. Máme rozum, myseľ a Slovo Božie. Máme Božie prisľúbenia. Máme sviatosti a Cirkev. Máme viac, ako mal Mojžiš a Áron. Duch svätý, Duch Pánov je s nami. Máme všetko.
A ja hľadám a nachádzam toho úžasného Boha. Keď volám, On odpovie, v Slove, v kázni, v myšlienkach...Nie, nikdy nie sme sami. Nikdy neprestanem oslavovať veľkosť a krásu, múdrosť a dokonalosť nášho Boha. On hľadá nás a On nás obnovuje. Ak vytrváme v tomto hľadaní, v tomto boji, nájdeme toho, čo nám život dal. Boh nás dnes, stále vedie mocnou rukou už tu, v tomto čase, vedie nás bezpečne. Bohu dôverujme vo všetkom, nech je ako je. Viem, že nebudeme zahanbení naveky. Amen.