Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po jeho cestách. Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre. Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola. Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána. Ž 128

Asi sa už častejšie stretávame s únikmi do inakšej reality - aby sme sa cítili štastnejšie – do tej, kde sa zdá byť všetko jednoduchšie, krajšie, do reality, ktorá ponúka rýchlejšie výsledky bez lopotenia sa. Tu je všetko lákavejšie, vábi nás, ponúka viac zážitkov, žiaden stereotyp, nudu, žiadne čakanie. Zabúdame však na podstatnú vec, že je vytrhnutá z kontextu života.

Ž 128 ide rovno k jadru veci – hovorí, ako nájdeme šťastie, po ktorom tak všetci túžime a kedy budeme cítiť naplnenie.  Bude to vtedy, keď sa budeme orientovať podľa Božej GPS navigácie a budeme dodržiavať Jeho „pravidlá premávky“ cestou životom. Výsledkom bude úspech v práci, pocit životného naplnenia a harmónia v rodine. Tento žalm nám hovorí o Božom zásahu v bežných dňoch, teda keď chodíme do práce a riešime bežné domáce záležitosti. Nie je to o virtuálnej realite alebo dovolenkách.

Mám pocit, akoby nám dnešná doba vrývala do hláv, že deti a rodina nás okrádajú o energiu a určite to nie je miesto relaxu. Často sa prezentuje, že muž si najlepšie oddýchne a načerpá mimo rodiny – pri športe, koníčku v dielni, adrenalínových zážitkoch alebo pri pive v chlapskej partii ...aby vládal fungovať v rodine. Samozrejme, šport a koníčky sú v poriadku a potrebné, ale ak ide popritom rodina bokom, bolo by fajn sa nad tým zamyslieť.

Pamätám si ako som si zopárkrát vybehol vonku sám, ale uvedomil som si, že mi čosi chýba. Tešil som sa z peknej prírody a dobrého podtatranského vzduchu, ale radosť by bola väčšia, ak by som tento zážitok mohol zdieľať s tými, na ktorých mi záleží najviac. Vtedy som si uvedomil, že cítim väčšie naplnenie, keď idem do prírody na prechádzku s rodinkou, aj keď pomalšie, ako vyšším tempom a na vyššie kopce sám.

Verím, že Pán chce, aby sme si začali rodinu užívať. Toto nie je o tom, či som rodinný typ alebo nie, ale aby som si vedel nájsť svoje miesto v rodine, ktoré si budem vychutnávať, realizovať sa v ňom a nemusel od rodiny utekať, aby som sa mohol konečne „nadýchnuť“.
Aj rodina potrebuje dobrodružstvo, objavovať nové miesta, prírodu, spoločne sa učiť nové športy, počúvať príbehy pri ohni večernej opekačky, skákať v snehu, prekonávať svoje limity alebo aj uskutočňovať príhovorné modlitby. Sú to chvíle, ktoré dokážu stmeliť aj staršie brázdy zranení. Zdá sa mi nesprávne mať ten „dobrý čas“ mimo rodiny a rodine posúvať už len zvyšky svojej energie ako ohlodanú kosť.

Muž potrebuje načerpať a často. Najlepším zdrojom je pravidelná modlitba a čítanie Svätého písma. Čas osamote s Pánom je pre mňa veľmi dôležitý. Venujem Mu každé ráno, predtým, než sa deň začne.
Osobne si veľmi užívam čas s manželkou a deťmi. Vidieť v ich očiach radosť alebo nadšenie je na nezaplatenie. Spolu objavujeme nové miesta a spoznávame nových ľudí, modlíme sa, obdivujeme prírodu, zlepšujeme techniku športov, staráme sa spoločne o našu záhradku a tešíme sa zo všetkého nového, čomu pán Boh dáva život. Každé obdobie dieťaťa prináša zo sebou nové príležitosti a tak sa učím užívať si tie, ktoré momentálne sú a samozrejme teším sa aj na tie, ktoré ešte prídu, keď moji chlapci budú fyzicky zdatnejší ...ak im budem ešte stíhať :)

Povzbudzujem nás mužov, aby sme sa zamerali na rodinu a investovali svoje schopnosti a energiu práve do rodiny. Veď kde je náš poklad, tam bude aj naše srdce.  Verím, že s týmto odhodlaním sme vstupovali do manželstva a tešili sa na výzvu zodpovednosti za iných, ktorá tak parádne formuje a zároveň sme si uvedomili, že naša telesná sila, čas a prostriedky nebudú slúžiť už iba nám samotným.

Užívajme si rodinu a vychutnávajme si svoju úlohu a poslanie. Ponúknime svoju odvahu, silu a buďme bojovníkmi v našich rodinách. Roztiahnime svoje široké náruče a buďme kráľmi, u ktorých sa naše manželky a deti cítia prijatí a v bezpečí. Ponúknime blízkosť svojej hrude a nebojme sa zdieľať tlkot nášho srdca s manželkou, nech ho cíti a do hĺbky pozná naše pohnútky, plány a strachy; veď je to zas jej úloha, aby sa oň starala a dávala naň pozor.

Ponúknime aj kreativitu a humor, nebojme sa spoločne snívať. Sladká chrumkavá oplátka uznania nás určite neminie. Uznanie, ktoré my muži tak radi vyhľadávame. O čo krajšie je, keď sa na nás deti a manželka pozerajú ako na siláka, či akčného hrdinu, ktorý zachránil situáciu :) Nehľadajme vonku, nachádzajme skryté poklady doma.