Ešte stále sa považujem za mladú sestru, i keď môj vek začína na tri- a nekončí na –násť. Kniha Robiť ťažké veci napísaná tínedžermi a určená tínedžerom ma však dostala.

Od septembra 2011 sa v kníhkupectvách objavila nová kniha. Mladí autori Alex a Brett Harrisovci ňou spustili veľké hnutie mladých s myšlienkou Robiť ťažké veci (Do hard things). Slovenským tínedžerom ju prinieslo vydavateľstvo Kumran. Dodnes neviem ako a prečo oslovili práve mňa, no ešte pred jej vydaním ma poprosili o recenziu, tak som zapla počítač a pustila sa do čítania. Čítala som ju kvôli deckám, avšak kniha začala prevracať naruby aj môj život. Rehoľný život.

Pojem rebelúcia (The Rebelution) vznikol kombináciou slov rebélia (vzbura, odpor) a revolúcia (prevrat, zmena). Je to rebélia proti rebelovaniu – inak povedané Vzbura tínedžerov voči malým očakávaniam. Alex a Brett síce vymysleli názov, ale rebelúcia je niečo, čo robí Boh v srdciach tejto generácie. Sv. Pavol v 1 Tim 4, 12 píše: „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ Inými slovami, mladí sú povolaní byť vzorom vo všetkých oblastiach života.

Hlboko v srdci každý z nás chce žiť radikálne svoj zasvätený život. Máme na to dokonalé podmienky, aby sme ho žili, dokonca to aj dokážeme. Samozrejme, s nevyhnutnou pomocou nášho Boha. Neprišli sme, aby sme sa mali dobre. Iba dobre. Ak áno, tak to mali prekuknúť formátori v počiatočnej formácii. Verím každému zasvätenému, ktorého srdce piští po evanjeliovom radikalizme. Povedzme si však úprimne: niekde medzi mojou prvotnou túžbou a súčasným stavom sa to pokazilo.

Typický postoj rebelucionára je prevýšiť očakávania. Nechcem tu robiť okienko so spytovaním svedomia. Len sa delím s tým, čo vo mne vyprovokovala táto kniha. Nemyslím, že v našich spoločenstvách od seba navzájom veľa čakáme.  Možno sme ani nerozmýšľali, či sa dá niečo robiť s tým, aby sme prevýšili očakávania (ktoré na nás niekto má či nemá). Žijeme si spokojní s tým, že nevytŕčame z radu. Živíme strach z toho, že by sme mali robiť niečo, pri čom budeme musieť vyjsť zo seba, ponúknuť svoje dary a talenty, risknúť, že sa pustíme do niečoho, v čom zatiaľ nie sme doma, čo nepoznáme a čo nikto z našich spolubratov alebo spolusestier nerobí. Porovnávame sa a napokon to uzavrieme, že pre Boha a šírenie jeho kráľovstva robíme predsa dosť a aj tak od nás už nikto viac čakať nemôže. Opak je pravdou: práveže môže. A aj čaká.

Sv. František z Assisi túto myšlienku už dávno pochopil, keď vo svojich spisoch vyzýva bratov „konať viac a väčšie veci.“ On sám rebeloval proti rebelovaniu. Najprv bol rebelom a šlo mu to celkom dobre, aj iných vedel pre to nadchnúť. Typický František! Potom rebeloval proti malým očakávaniam. Nikto od neho nič nechcel, nečakal. Až na Boha. Napokon aj on veľa očakával od iných: že budú konať viac a väčšie veci.

Konať veľké a ťažké veci prináša so sebou risk, že si ma iní všimnú, že stratím status nenápadnej sestry či brata. Nechápte ma zle, nie som proti pestovaniu nenápadných čností či nenápadného zasväteného života. Práve naopak. Veľmi túžim byť obyčajnou sestrou. Byť či zostať obyčajným sa však s myšlienkou robenia ťažkých vecí nevylučuje. Sv. František povedal aj toto: „Blahoslavený sluha, ktorý sa nepovažuje za lepšieho, keď ho ľudia obdivujú a vychvaľujú, než keď ho považujú za bezvýznamného, jednoduchého a opovrhovaného, lebo človek je len taký, aký je pred Bohom, a nič viac.“ (Napomenutia 19, 2)

Nejde však o to, aby sme konali akúkoľvek alebo každú ťažkú vec, či aby sme sa pustili do nezmyselných ťažkých vecí len preto, že sú ťažké. Ťažké veci nám nezaslúžia, že nás Boh bude viac milovať. Nikdy nás nebude a nemôže milovať viac ako nás miluje práve teraz. Ide len o to, aby sme robili ťažké veci na slávu toho, kto nás zachránil. O nič iné a o nič viac.

Kniha Robiť ťažké veci ma usvedčila. Potrebujem sa vzoprieť malým očakávaniam a pustiť sa do ťažkých vecí. Ktoré sú to?

Päť druhov ťažkých vecí, ktoré môžu zmeniť váš svet:

1.        Veci, ktoré vás vyvedú mimo vašej zóny komfortu

-         riskovať, aby ste rástli.

2.      Veci, ktoré presahujú očakávania alebo to, čo sa vyžaduje a je nevyhnutné

-         snažiť sa o dokonalosť.

3.       Veci, ktoré sú priveľké na to, aby ste ich zvládli sami

-         snívať a trúfať si na veľké veci.

4.      Veci, ktoré sa nevyplácajú okamžite

-         veriť a vyberať si integritu.

5.      Veci, ktoré idú proti norme danej kultúrou

-         postaviť sa za to, čo je správne.

Nikdy nie je neskoro ROBIŤ ŤAŽKÉ VECI.

(pokračovanie nabudúce)

článok uverejnený v časopise Zasvätený život 2012/02